STAY STRONG (R5 FF)

41.Čože?Do ARMÁDY?!!!

Kells POV

Otočila som sa a pozrela na Justina.

Odfrkla som, sadla si na skalu a pozorovala dolinu.

"Prečo si utiekla?" vyčítavo sa spýtal.

"Potrebovala som vedieť pravdu." zašomrala som a nahnevane sa pozrela na neho.

"A mne si nič nepovedala?" zvrieskol a ja som so sebou trhla.

"Prepáč, ale odpovede chcem nájsť sama."zavrela som oči a snažila sa ukľudniť.

"Všetko sa snažíš robiť sama a nikomu nedovolíš aby sa do niečoho čo sa týka teba staral."zavrčal a začal sa prechádzať.

Začula som BlackJackovo erdžanie. Je z neho nervózny.

"Mohol by si prestať?! Desíš mi koňa!"začínal ma vytáčať.

"Prepáč ja len..." zašomral a ja som sa naňho pozrela.

"Justin?"spýtavo som zdvihla obočie a pozerala na jeho ustarostenú tvár.

Kopal takou silou do kameňou, že niektoré nebolo vidno keď lietali vzduchom takou rýchlosťou leteli.

Sadol si vedľa mňa a oprel si o moje plece hlavu.

Sedeli sme tam takto asi pol hodinu v úplnom tichu.

"Kells? Povedz mi čo sa stalo." prerušil ticho a ja som sa plytko nadýchla.

"Po tom ako som utiekla som sa vybrala do Washingtonu. Do bieleho domu. Musela som tam ísť a zistiť pravdu. Otcovím veľmi dobrým kamarátom bol minister zahraničných vecí.

Keď som k nemu došla do kancelárie mala som nervy v kýbli.

Začal mi rozprávať o otcovi a mame no ja som tomu neverila, neverím a ani nebudem veriť."

Stiekla mi prvá slza a zrazu z toho bol vodopád.

"Kells?" zdvihol mi hlavu a pozrel mi do očí.

"Nie si na všetko sama. Rozumieš?" úsmev mu povädol a on sa zas otočil na dolinu.

"Justin?"stisla som mu ruku no on nereagoval.

"Justin."chytila som jeho tvár do mojich dlaní a tak ho donútila aby sa na mňa pozrel.

"Kells. Povolali ma do armády. Musím ísť do Afganistanu."

Objala som sa (divneee) a znovu sa rozplakala.

"Nikto mi už neostal."zašepkala som a zakryla si tvár dlaňami.

Jemne ku mne podišiel a kľakol si.

"Kelsey Ashley Anderson.Áno poznáme sa len 7 mesiacov (p.a. len pre info tých 7 mesiacov začal Justin počítať od prvé zoznámenia) a áno viem, že to je tá najnevhodnejšia chvíľa ale až teraz som nabral odvahu a už ti to musím povedať.Vydáš sa za mňa?" otvoril krabičku s prsteňom a ja som onemela.

"J-jjjjj-jaaaa." nevedela som čo mám povedať a vo mne sa premietlo toľko pocitov.

Láska. Hnev. Smútok. Láska. Ovládla ma nervozita a pochybnosti. Ale hlavne ma ovládla LÁSKA!

★★★★★

Pardooooon za fest krátku časť. Moc ma to mrzí. Kapitolu by som chcela venovať vám všetkým ale hlavne KateineDostlov mrzí ma ak som to zle napísala.

Tak čo myslíte, čo povie? :-D ja viem som zlá.

Ospravedlňujem sa za chyby.

Vote+comment mi urobí radosť.

S láskou Zoey♥♥♥.