STAY STRONG (R5 FF)

20.Diary

Postava Zendaye(Zen) je venovaná Sky Blue Cizi.

Kells POV

"Tak ako kariéra?" narušila ticho Zen.

"Myslíš tú, ktorú som práve zavrhla?" zasmiala som sa a ďalej sa venovala helikoptére.

"Je mi lúto, že si to musela skončiť..." posmutnela Zen.

"Nehajme to tak, už niet cesty späť." povzbudila som ju.

"Agentka Anderson ste tam?" ozval sa hlas nejakého chlapa.

"Príjem." ozvala som sa.

"Môžem s tebou hovoriť?" ozval sa vo vysielačke Charlieho hlas.

"Hovor." precedila som cez zuby.

"Chcem sa ťa opýtať na pár vecí. Po prvé: chceš si nechať svoju motorku?" začal.

"Samozrejme, čo by som bez nej robila." zasmiala som sa.

"Okej máme ju v centrále. Po druhé: čo s tvojím psom?" položil mi ďalšiu otázku.

"Ako vieš o Luckym?!!!" zhrozila som sa.

"Len mi nehovor, že ste ma sledovali." rozzúrila som sa.

"Áno ale bolo to určené pre tvoju bezpečnosť." rýchlo na to upozornil môj úžastný strýko.

"Dobre a chcem si ho nechať." za to, že mi ho dal Riker sa ho nevzdám.

"To je dobre Kells môžeme ho vycvičiť aby ti vedel pomáhať." počula som v jeho hlase spokojnosť.

"A tá tretia otázka? Mám dojem, že vždy sú tri." počula som ako sa Zen zadúšala smiechom. Neviem čo je na tom vtipné.

"Musíš si vymyslieť nové meno ale myslím ako ma napríklad Zen. Výsledok tvojho rozhodnutia mi oznámiš na centrále." zasmial sa a vysielačka stíchla.

"Aké si si dala meno?" obrátila som sa na Zen.

"Rozmýšľaj. V čom som dobrá?"

"Miluješ nože a vedeli by si nimi aj muchu zabiť." žmurkla na mňa.

"Takže sa voláš...." ani za svet ma to nevedlo napadnúť.

"Cut-Throat." smiala sa Zen.

"Pekné. Aké si mám meno vymyslieť ja?" trápila som sa, pretože ma nič nenapadalo.

"Čo miluješ?"

"Rýchlosť!" vyhŕkla som až ma to samú prekvapilo.

"No vidíš...nič ťa nenapadá?" zasmiala sa a kukla na mňa.

"Hmmm...nieee!" božeee som tupá.

"Čo so sebou budeš prinášať?" už jej asi dochádzala trpezlivosť.

"Smrť..." potichu som hlesla.

"Taakže...sa budeš volať..." usmiala sa.

"Fast-Death." usmiala som sa.

"Páči sa mi to." pochválila som sa.

"A hodí sa ti to. Zabíjaš rýchlo." očividne so mnou bola spokojná aj Zen.

Porozhliadla som sa okolo seba.

"Už by sme tu mali byť." nevidela som základnu.

"Tam!" ukázala Zen na modernú budovu ďaleko za LA.

"Príjem, dispečer môžeme pristáť?" ozvala som sa do vysielačky.

"Príjem, otvárame plošinu, pristátie povolené." dohovoril a hneď sa aj otvárala najaká plošina.