STAY STRONG (R5 FF)

30. Ideme DOMOV!

Kells POV

Zamierili sme si s Taylorom nakoniec do depa. Zastal niekoľko metrov vo vzduchu. Otvorila som si dvere.

"Ešte sa vidíme, kámo." a skočila som.

Dopadla som na všetky štyri. Postavila som sa a oprášila si bundu. Pomaly som sa vybrala do depa. Moju Sniperku som si prehodila cez plece spolu so zbraňou od Slay a vybrala som si klasickú zbraň G1.A s tlmičom. Odistila som ju a vytiahla baterku.

Pomaličky som kráčala po schodoch do depa. Doriti, fakt je tu veľa pavučín! Zbadala som svetlo a na nej stoličku. Sedel na nej Fernando Rodrigez a metal so sebou. Schovala som sa za roch a čakala. V malom záblesku svetla som zbadala Justina. Jemne som zamávala aby ma zbadal.

Ked ma uvidel potichu prešiel ku mna a pripojil mi na ucho podobné zariadenie aké som mala na parkovisku. Spýtavo som sa naňho pozrela.

"Tebe to ide najlepšie..." zašepkal a zapol mikrofón.

Jemne som prikývla a spustila totálne upraveným hlasom akým zvyčajne hovoria únoscovia.

"Fernando Rodrigez, vieš prečo si tu?" prechádzala som sa v tieni a videla ho ako sa zmätene obzerá.

"Nie." zašomral.

"Povedz mi, komu si predal informácie o americkej vláde." ešte som hovorila pokojným tónom.

"Ja som nikomu nič nepredal!" zvrieskol.

Len som sa zasmiala.

"Tá že na v Hiltone čo ti dávala obálku s peniazmi mám nechať len tak?" uškrnula som sa.

"Neviem o čom to hovoríte." zasmial sa a tým ma poriadne vytočil.

"Netvár sa ty podlý debil! Komu si to chcel predať? Talibanu?!!! Al-Káide?!!!" teraz som uz vrieskala ja!

"Jjj-ja neviem o č-čom to h-ovoríte." vysypal zo seba.

To už som nevydržala strhla si sluchátko a vykráčala k nemu aj so zbraňou.

Keď ma uvidel zasmial sa.

"Znovu sa vidíme slečna Kells." zasmial sa.

Zarazila som sa. Ako?!

"Čo si ma nepamätáš?!" podlo sa uškrnul a mňa ovalili spomienky.

Flashback...

"Kells ty si ich ber sprava a ja zľava." žmurkol na mňa Mason a ja som sa usmiala.

Pozreli sme sa na seba, postavili sa a začali strieľať. CHYBA!!! Ich bolo 10 a my sme boli len dvaja. Zložili sme 8 no zrazu som si všimla, že Mason nestrieľa. Utekala som k miestu kde som ho naposledy videla.

Niskytol sa mi pohľad na nočnú moru. Mason ležal v kaluži krvi. Rany, z ktorý tiekla krv mal skoro všade až na dôležité miesta. Krvácal a veľmi silno. Pustila som zbraň, kľakla si k nemu a rozplakala sa. Chytil ma za ruku a donútil ma aby som sa naňho pozrela.

"Kells sľúb mi, že keď budeš veľká budeš žiť normálny život." usmial sa na mňa a posledný krát mi stisol ruku.

Potom som už len cítila ako mu ruka ochabla v tej mojej. S plačom som si ľahla na jeho krvavú hruď.

"Sľubujem..." zašepkala som. Bol mi ako brat, ktorého som nikdy nemala.

Začula som kroky. Chytila som zbraň a začala strieľať. Trafila som 9teho. Z ničoho nič som zrazu pocítila obrovskú bolesť, ktorá ma ochromila. O niekoľko dní som sa zobudila v Centrále v nemocničnom krídle...