STAY STRONG (R5 FF)

36.Kelsey?!

Kells POV

Sedela som na stoličke a popíjala kávu. Bohato som sa naraňajkova a vybrala sa do telocvične. Prezliekla som do kraťasov a tielka a vošla do ringu. Nick tam už sedel.

"Ideme si zatrénovať?!" zasmial sa a ja som prikývla.

S Nickom som sa zoznámila včera pri porade. Bol celkom vpohode a tak sme sa dali do reči. Navrhol mi aby sme sastretli po raňajkách v telocvični. Tak som tu.

"Box?!" zdvihol obočie a ja som pokrútila hlavou.

"Proste sa bráň." zasmiala som sa a zaútočila.

Ľahko to vykril a vrhol sa na mňa. Vrazil mi a zložil ma. Začal sa smiať. Ja som sa len uškrnula a ostala nehybne ležať na zemi. Keď si uvedomil čo sa deje rýchlo sa ku mne zohol.

"Si vpoho?!" nereagovala som.

"Doriti." snažil sa ma postaviť na nohy ale ja som mu podkopla nohy, takže pristál na zemi. Rýchlosa však postavil.

No ja som vždy rýchlejšia. VŽDY!!!

Chytila som ho pod krk odočila sa okolo neho a zvalila ho na zem. Držala som mu vykrútenu ruku a tlačila mu nohou hlavu k zemi.

Po chvíli som ho pustila a podala mu ruku. Chytil sa nej a vyšvyhol sa na nohy. Začali sme smiať no ozvala sa syréna.

Rozbehla som sa po kabát a zbrane. Obliekla som sa a po boku Micka som vošla do nejakej garáže. Zbadala som krv. Veľa krvi. Obišla som ju a čakala čo sa bude diať.

Nejaký chlapi doniesli 7 báb a 3 chalanov. Jeden z nich sa mi zdal povedomí ale ja som len pokrútila hlavou a pripravila zbraň keby sa niečo zvrtlo. Všetkých hlavy sa zdvihli a keď uvideli mňa vypleštili na mňa oči.

"Kells?!" neveriacky zvolalo nejaké dievča a ja som sa zasmiala.

"Odkiaľ ma poznáš?" zdvihla som obočie.

"Robíš si srandu?! Som Cara. Tvoja kamoška. Si agentka. Tá najlepšia. Kells?" pozrela sa na mňa zúfalo.

"Kamrátku by som si pamätala." pokrútila som hlavou.

Obzerala som si ich a zastala na chlapcovi, ktorý ma hypnotizoval pohľadom.

"Čo s nimi?" spýtal sa Nick.

"Kde máte základňu?!" priložil tomu chlapcovi na hlavu samopal.

Podišla som bližšie a ďalej sa naňho pozerala a on na mňa. Ani necekol. Prišla som k nemu a strelila mu.
Nič! Čo s ním je?!

"Kells." zvriesklo ďalšie dievča a ja som sa s vrčaním otočila.

"Čo zas?" zdvihla som hlavu.

"Ty si nás vážne nepamätáš?" aj táto znela zúfalo.

Zasmiala som sa a pokrútila hlavou. Ona zvesila hlavu a rozplakala sa.

"Čo ste jej urobili?!!!" prehovoril po prvýkrát ten chlapec a ukázal na mňa.

Mick sa zasmial a kázal mi aby som ich odniesla do cely. Pomaličky som kráčala chodbou. Tá banda išla za mnou aj s gorilami.

Otvorila som dvere od cely a ukázala im nech tam idú. Baby vošli ale keď vchádzal ten chlapec smutne sa na mňa pozrel. Cítila som sa zle. Preto som tresla dverami od cely a odpochodovala preč.

Justin POV

"Ona si ma nepamätá!" zavil som a ostatní sa na mňa utrápene pozreli.

"Ako len mohla?" tresol som päsťou do steny a sadol si na zem.

"Museli ju nejako ovaliť po hlave a stratila pamäť. Ozvala sa Frostbyte. Jemne som prikývol a dostal som nápad.

"Ako sa odtiaľto dostane?" zašepkal som a pozrel sa na Mika.

"Netuším." zvesil hlavu.

"Dostaneme sa von len ak sa Kells spamätá." ozvala sa Cara, ktorá doteraz ani raz neprehovorila.

Sadol som si na posteľ a čakal na jedlo. Pokým nám ho doniesli vymysleli sme plán.

O niekoľko hodín sa ozvali podpatky a štuknutie zámky.
My sme sa postavili na miesta a keď Kells vošla dnu aby nám dala jesť. Chytil som ju a stiahol do cely. Zen jej vzala kľúče a zamkla celu. Kells sa priblížila k stene. Zaujala bojoví postoj a čakala čo sa bude diať. Pomaličky som k nej podišiel a chytil jej tvár do dlaní. Modlil som sa aby to vyšlo. Pobozkal som ju. Chvíľu len nemo stála no potom mi začala bozky oplácať.

Odtrhol som sa od nej.

"Kells?" netrpezlivo som čakal čo povie.

Chvíľu rozmýšľala. Potom sa na mňa pozrela.

"Justin?" spýtala sa a ja som ju tuho objal. Spolu so mnou sa na ňu vrhli aj ostatní.

Keď sme sa konečne prestali objímať ozvala sa Zen.

Kells sa zamračila. Vypadla jej jedna slza.

"Prišla som sem a našla rodičov. Chcela som aby ich pustil no on ich zastrelil. Ovalil ma niečim po hlave keď som strieľala. On ich zabil!!!" rozplakala sa Kells a ja som ju tuho objal.

"To bude vporiadku." tíšil som ju.

"Musíme niečo vymyslieť, lebo sa stadiaľto už nikdy nedostaneme." povzdychla si Dilema.

"On vás chce zabiť."hlesla Kells a my sme sa na ňu pozreli.

♪♪♪♪♪

Ahojte. Ako sa vám darí. Ste spokojní s knihou. Ako škola a čo hovoríte na Kells?

Táto kapitola je venovaná @Sara332241.
Mrzí ma, že na tých papieroch neboli R5 :(.

Ospravedlňujem sa za chyby.

Vote a comment by bol super.

S láskou Zoey♥♥♥.