„Ahojte ľudia! Bavíte sa?!" zakričí dvadsaťdva ročný muž do mikrofónu. Dav pred ním šalie, chcú ho medzi sebou, chcú s ním zdieľať všetky momenty svojho života. Sú v takej eufórií, že si ani neuvedomujú, akí sú naivní, že toto je posledná pesnička, posledný koncert. Áno, pre Harryho Stylesa sa končí druhé turné, aj keď sám by ešte pár mesiacov najradšej potiahol. „Kiežby môžem s vami zostať dlhšie." Vidí veľa objímajúcich sa dievčať, chytajú hysterické záchvaty plaču. „Dáme teda ešte jednu pesničku, čo vy na to?!" prejde po celej šírke pódia, zastaví sa, keď začuje prvé tóny skladby.
„Now you were standing there right in front of me. I hold on it's getting harder to breathe." A spieva svoju najviac obľúbenú pieseň. Pieseň, ktorú nemiluje aj on, dokonca ľudia pred ním. Práve vďaka tejto skladbe stojí tu, pred tisíckami fanúšikov. Hah, bolo to len vyznanie jeho zlomeného srdca, nemyslel si, že sa v tom niekto nájde. „Don't let me, don't let me go! Cause I'm tired of sleeping alone." Dospieva so slzami v očiach, svetlá sa zhasnú a tak aj šťastie v jeho duši.
Ahojte dušičky moje, dlho som sa neozvala s novou poviedkou a asik ani neozvem, však sa stále len učím... Ale nie robím si srandu! :D Proste ma nič nenapadá, takže majte so mnou strpenie :) Zďaleka netuším, ako často budem pridávať, pravdepodobne vždycky keď spíšem pár riadkov, niečo vám hodím :)
Anyway, ako sa vám páči ZATIAĽ pokračovanie? :)
