Síce mi Tereza1312 pomohla a naďalej pomáhala ale nebolo to úplné. Stále som nemal dušu a bol naplnený nenávisťou. Skoro každý deň to bolo tak že do večera som sa usmieval, bol šťastný, veselý. Ale ako náhle som pocítil únavu niečo sa vo mne zmenilo. Bol som smutný, cítil prázdnotu a osamelosť. Chcelo sa mi plakať no neplakal som. Bol som zúfalý. Cítil obrovskú bolesť. A upadal do temnoty. Nevedel som pozitívne myslieť. Nedalo sa mi to. Vravel som si že som neschopný, nič nedokážem a že len ubližujem a ničím. Tereza1312 sa mi stále snažila pomôcť. Chcela ma udržať na svetle no ja som stále padal do temnoty. Áno bola to ona kto mi toto všetko spôsoboval. Teraz viem prečo. A mám ju za to veľmi rád. V tedy som ju neznášal. Chcel som aby odišla odomňa. Lenže to sa nedalo. Znova som po večeroch plakal. Bol som hrozne smutný. A nenávidel som sám seba. Moc som sa chcel o tom s maminou rozprávať ale keď sa ma na to spýtala nedokázal som odpovedať. Bol som ticho aj keď som veľmi chcel rozprávať, dať to všetko zo seba von. A kôli tomu som plakal ešte viac. A takto to bolo nejakú dobu.
