Prvé dni boli pre mňa dosť náročné. Bál som sa lebo som bol dieťa a bolo to pre mňa niečo nové. A už pri mne nebudú rodičia. Veľa nových tvárí a mien. Nevedel som čo mám robyť. Mňa dali do 1.B zatial čo kamaráti zo škôlky boly v 1.A až na jedného. Popravde som ich nikdy nemal moc v láske. Nikdy som s nimi nebol skutočný kamarát. Správali sa moc divne. Robili veľa hlúpostí, chodili zvláštne oblečený a posudzovali ostatných podľa toho ako vyzerajú. Ja som mal trocha nadváhu. A aj preto mi dlho trvalo kým som si v škôlke a aj v škoke našiel kamarátov. To že som s nimi už nebol bola pre mňa aj úľava.
Po pár dňoch som spoznal spolužiakov. S väčšinou som si nerozumel lebo boli športovci. Dievčatá som zasa nechápal. Mali ku mne odpor kôli tomu ako som vyzeral. Nestaral som sa o to.
Ubehlo ešte niekoľko dní a všetci si zo mňa robili srandu. Hlavne z toho ako vyzerám a že som nevedel ovládať svoje city. Rodičia ma furt podporovali a vraveli mi že si ich nemám všímať. Snažil som sa no pre mňa to bolo vážne ťažké.
V tomto príbehu budú krátke časti, snáď nevadí. A nebude ich veľa.
