Ďalší rok s tými ktorých som nenávidel, s tými ktorých som chcel tak moc zabiť. Teraz som neskutočne šťastný že som to nespravil. Moc sa toho nezmenilo. Len keď som si myslel že tú nenávisť voči ním sa už zväčšiť nedá prišli nadávky a urážky kôli tomu že rád hrám hry. Jeden z tých ktorý prišli do našej školy v 5 triede si uvedomil že cítim nenávisť voči všetkým. A ja som to aj začal dávať najavo. Lenže nikto až na neho si toho nevšimli. Niečo sa vo mne objavilo. Spôsobovalo mi to obrovskú bolesť za to že ich nenávidím a za to že klamem. Smútok tak veľký že som to s problémami skríval. Bolo to ako by niečo alebo niekto chcel aby som sa vrátil ba cestu svetla. Začal som cítiť nový strach. Myšlienky som si nedokázal usporiadať. V mojej hlave bola búrka obrovských rozmerov a v mojom vnútri niečo nové. Bál som sa toho. Nie som si istý tým čo to bolo no teraz som neskutočne vďačný za to. Mám úžasný život a aj v tedy som ho mohol mať kebyže to vidím tak ako teraz. Čo už no. To nezmením. Ale ani nechcem. Vďaka tomu som spoznal dobrých ľudí ktorý mi pomohli sa z toho dostať ale o tom neskôr.
