Cítil som sa ako cvok. Neznášal som všetkých, nikomu som neveril, každý deň som rozmýšlal o tom aké to je byť vrahom, každý večer som plakal. Nenávisť ma začala naplňovať. S rodinou som sa úplne prestal rozprávať. Nikomu som už neveril. Večné urážky, výsmech, nadávky. Nič iné som nevidel. Prestal som sa učiť a robiť si domáce úlohy. Už som svoje citi lepšie ovládal. Ale lásku som v sebe zabil. Pocity ako láska, kamarátstvo a dôvera pre mňa už neexsitovali. Nič to pre mňa neznamenalo. Keď sa blížil polrok zlomili ma úplne. Vzdal som boj s nenávisťou a nehal sa ňou pohltiť. Zapredal som svoju dušu Satanovi. Cítil som iba prázdnotu, samotu, nenávisť, nedôveru a bolesť. Nenávidel som úplne každého. Rodinu, spolužiakov, tých ktorý ma považovali za kamaráta, náhodných ľudí na ulici. Necítil som lásku ani k rodičom ktorý mi vždy verili a vždy stáli pri mne. Klamal som skoro furt a skoro vo všetkom. Nehal som sa viesť nenávisťou. Cítil som že už ani nežijem. Bolo to len telo, schránka ktorá je prázdna. Nie, prázdna nebola. Vo vnútri sídlil démon. Od vtedy čo som zapredal dušu tam bol. Ovládal ma. Síce nie úplne ale ovládal. Chcel som všetkých zabiť. Povraždiť ich. Úplne všetkých. Ale bál som sa toho čo by bolo potom. Nevedel som čo by som robil potom. A nemal som na to ani odvahu. Tak moc som to chcel urobiť až som sa toho začal báť. Už som útechu ani v hrách nevedel nájsť. Knihy mi už vôbec nepomáhali. Jedine hudba. Bola to jediná vec ktorá mi pomáhala. Dokázala ma ukľudniť. Zvlášť pesničky o mojej najobľúbenejšej hre, World of Warcraft. Ale už bolo neskoro. Ani to ma už nevedelo zachrániť. Bolesť bola čoraz väčšia. Nenávisť ma vypĺňala čoraz viac. Klamal som častejšie. Nedokázal som to vydržať. Myslel som si že ma všetci nenávidia. A k tomu prišli ešte ďalší nový spolužiaci. Nenávisť som k ním cítil už od vtedy čo som ich uvidel. Ďalší ľudia ktorý si zo mňa začali robiť srandu. Začal som sa psychicky rútiť. Nedokázal som to zniesť. Známky sa mi zhoršili. To mi bolo jedno. Furt som si opakoval že ma všetci neznášajú a že sa o mňa nikto nezaujíma. Ale teraz viem že to nebola a nie je pravda. Moja rodina tu vždy pre mňa bola len ja som ju nenávidel a nechcel. Cítil som toľkú bolesť až mi bolo zle. Každý deň mi bolo zle. A začal som nenávidieť aj sám seba.
