Obety

697 41 7
                                    

Pozerám sa, ako Tristan skladá môj telefón a odkladá ho. Z pohodlia mojej stoličky, ku ktorej som priviazaná, samozrejme. 

Moje spomienky na to, čo sa stalo predtým sú dosť rozmazané. Potácala som sa z kaviarne s Tristanom ako verným priateľom za sebou. Na parkovisku zakročil Luis. Vtedy mi ale niečo narazilo do hlavy a zaspala som úplne. 

Ešte teraz cítim pramienok zaschnutej krvi, čo mi tiekol po spánku. 

"Vieš, že toto ti neprejde, však?" prihovorím sa Tristanovi. Tie sedatíva utíšila aj moju schopnosť sebazáchovy. "O čo ti vlastne ide?!" zarazím sa. 

Nedáva to zmysel.

Prezrie si ma a potom kývne pár z jeho kamarátov, aby odišli. "Dajte mi vedieť, až prídu dvojičky," povie im. 

Fajn, toto nezačína dobre.

Keď sa dvere za posledným paznechtom zavreli, čupol si k mojim kolenám. Hnusil sa mi. Snažila som sa od neho odtiahnuť, ako my to stolička dovoľovala, ale moc ďaleko som sa nedostala. 

Zasmial sa nad mojimi pokusmi a položil mi ruku na stehno.

"Chcem, aby sme boli znovu spolu. Aby sme sa tvárili v čase pred to, než si sa potkla a poštvala na mňa tvojho brata a ostatných jeho patolízalov," povie to, akoby to myslel seriózne. Chvíľu som naňho nemo hľadela a potom som sa rozosmiala.

"Tvoja chorá myseľ nevie spracovať, že toto je všetko tvoja vina?" frustrovane poviem medzi smiech. "Si psychopat! Posral si si to sám."

Tvár sa mu znova zhmotňuje do rozčúlenej grimasy. 

"Každý robíme chyby," precedí cez zuby. Pohľad mu znežnie a rukou postupuje vyššie po mojom stehne. Neviem čo by som nerobila, keby sa v tej chvíli nerozletia dvere.

Dverami sa hrnul zamračený Dean a niekoľko Tristanových riťolezcov sa ho snažilo zastaviť. Nie moc úspešne.

"Nechcel počkať, Tristan," povedal jeden z chalanov zatiaľ čo bežal za ním. 

"Pozrime! Blbí a blbší!" zajasal Tristan. Easton im bol v závese. Tristan jedným rýchlim pohybom vytiahol zo zadnej strany opasku pištoľ a namieril ju na Deana. Nezastavilo ho ani to, tak ju namieril na mňa.

Dean sa zastavil v polke kroku a skamenel na mieste.

"Ešte jeden krok a vystrelím," úsmev sa mu rozťahoval ako to hovoril. Úskokom pozrel na mňa. "Ver mi, nebrafujem. Hovorí sa o mne, že som psychopat," mrkol na mňa. Easton sa postavil vedľa brata a s veľkými očami preskakoval pohľadom zo mňa na Tristana.

"Zo zlomenými hnátami sa bude zle strieľať. Tak radšej z nej tú ruku zlož," precedil cez zuby prepaľujúc Tristana pohľadom. Ten sa naňho uškrnul.  

"Ty máš ale guľe hovoriť takéto bludy, keď držím hlaveň zbrane pri tvojej priateľke," znovu zajasal.

Bývalej priateľke, chcela som pripomenúť. Ale nechala som si to pre seba.

"Kde je Castillo," zamračí sa Dean. Tristan si opráši imaginárnu smietku z ramena a vstane.

"Takže tak sa ten Ralph Rozbi to volá?" zamrmle a skúma svoje ruky, akoby tam Dean s Eastonom ani neboli.

"Čo si spravil Luisovi?" precedí cez zuby.

"Čo som spravil ja jemu?" zhrozí sa Tristan. "Skôr čo ten tvoj neskrotený Hulk spravil mne. Dolámal kosti holými rukami trom mojim priateľom," chytil sa za srdce.

Unavene si odfrknem. "Ty priateľov nemáš, Tristan. Máš okolo seba len falošných ľudí, pre ktorých je výhodné ti podliezať."

"Dospelý hovoria, zlato," utrúsil Tristan mojím smerom. 

LibertyWhere stories live. Discover now