Jed

893 43 8
                                    

"Čo sa vám, preboha, stalo?" zhrozene ukážem na chalanov, ktorí sa objavia vo dverách v strede môjho rozhovoru s Easton. Luis zazrie na Xandera.

"Pustil si hubu na špacír," precedí. Pristúpia k nám. Stojím pri šporáku v smiešne ružovej zástere, ktorú mi Easton nanútil a robím lievance, ktoré som pri mojom zatmení mozgu sľúbila.

Čo som si myslela? Ja privarím aj vodu.

"Vieš, že to máš z jednej strany spálené?" Luis pochybovačne ukáže na lievanec, ktorý vyklopím na tanier a priloží si ľad z mrazáku na spánok s veľkou ranou. Xander spraví to isté, až na to, že on má tvár posiatu ranami ako kukurica. Lievance otočím spálenou stranou tak, aby to nikto nevidel.

"Áno, presne preto to ide vášmu el jefemu," jemne sa uškrniem. 

Pravda je ale taká, že pri ich robení som takmer vypľula dušu. A aj tak dopadli tak ako dopadli.

"Kde je Dean? Mali by sme mu povedať, čo sa stalo," prehodí Lu. Nachvíľu zostanem ticho, aby dokázali počuť tú ziapajúcu hudbu a búšenie do vreca.

"Toľko k tomu," zamrmlem a nalejem na lievance javorový sirup.

"Myslíš si, že ti otvorí?" zdvihol obočie Easton, keď som okolo neho prechádzala.

"Samozrejme. Miluje ma, predsa," sladko som sa usmiala.

DEAN POV

"Otvor dvere, ty gremlin," moja šarmantná priateľka mi búšila do dverí a jačala ako zviera. 

Prešiel som ku skrini a utrel si z čela pot. Následne som pustil hudbu hlasnejšie a vrátil sa k boxovaniu.

Nemôžem ju vidieť v tejto nálade. Urobil by som niečo šialené. Ako napríklad jej povedal niečo odporné, čo by som ľutoval... Alebo jej povedal pravdu a nakoniec ju pretiahol. A predstava, že sa bojím o to, čo jej poviem mi ešte zhoršuje moju náladu pod psa.

"Zmizni," zavrčím a vtedy mi mysľou preblysne predstava fotky, ktorú mi poslala vtedy v aute. Na ktorej sedí polonahá na mojej posteli len v tričku môjho bra...

Dofrasa.

Cítim, ako sa mi krv hrnie tam kam nemá. Udriem do vreca ešte silnejšie a nechávam, nech mnou prejde vlna bolesti.

"V čom presne ti má búšenie do vreca a počúvanie Three Days Grace pomôcť?" Riley vyvalí dvere práve vtedy, keď sa oň opieram hlavou.

Odkiaľ zobrala dofrasa kľúč?!

"Hej! Čo to do riti robíš?!" zhúknem. Pohnem sa k nej a zatnem päste. Zastaví ma moja myseľ. Keď sa naseriem, nekončí to pre nikoho dobre. A najhoršie je, že to nedokážem ani kontrolovať.

"Prepáč, ale tvoj nárok na súkromie sa týmto skončil," prezrela si ma. "Lievance?" vystrela tanier s niečím nechutne vyzerajúcim pred seba.

"Musíš vypadnúť. Hneď," postavím sa pred dvere a nechám jej ich otvorené. Pozrie sa na mňa veľkými zvedavými očami. Začnem zvierať dvere ešte väčšmi. Musím vyzerať naozaj zúfalo, keď už aj jej pohľad zmäkol.

"Dean," osloví ma a ten nechutný humus mi položí na stôl. Podíde ku mne a začne opatrne zatvárať dvere. A ja kretén ju nechám. "Čo sa deje?" spýta sa, keď zavrie dvere. Odvrátim zrak. "Čo sa stalo tam u Millie?"

Podíde ku mne a ja vnímam každý centimeter, ktorý medzi nami ničí.

Ničí ich rovnako ako mňa.

"Rhea, nerob to," precedím cez zuby. Moje všetko je teraz na hranici rozpadu. Nechcem ju tu. Nemôže tu byť.

Ale potrebujem ju tu. Je ako lepidlo, čo ma posledné dni skladá stále a stále dokola. Aj keď sa len jedná o naše hádky alebo jej provokačné poznámky. Bojím sa, že ak by teraz odišla, rozpadol by som sa nastálo. Teda to, čo zo mňa zostalo.

LibertyWhere stories live. Discover now