Liberty

Začiatok konca?

"Dofrasa okamžite vylez s tej kúpeľne!" zhučal po mne môj už bývalí priateľ. Zo slzami v očiach som sedela za dverami a modlila sa aby sa dvere nerozleteli. Asi vás zaujíma ako som sa dostala do tejto situácie. Jednoducho. Vždy si vyberiem chalana, ktorý má nejaké psychické problémi. Väčšinou sú to problémy s agresiou a sebaovládaním.

"Prepáč mi to. Porozprávajme sa o tom," povedal už o čosi milšie. Aby som ešte trochu upresnila, práve ste svedkom čo sa deje potom čo sa vás priateľ pokúsi znásilniť a následne vybuchne od hnevu. Búšenie do dverí trochu ustalo. Ale počula som, že stále stojí za dverami. V tom sa mi rozbzučal mobil. 

Došľaka, úplne som zabudla, že ho mám. Pozrela som sa na obrazovku. Ace. Volal mi môj starší brat. Bože, volá mi asi dvakrát do roka a vyberie si práve takúto chvíľu. Ukľudnila som si dych a opatrne zdvihla.

"Áno?" neznášam ten roztrasený hlas.

"Ty si mi zase zobrala mikinu?" povedal rozčúlený. Áno, priznávam sa. Jeho mikinu mám. Nesúďte ma. Má doma kamarátov, nečakala som, že si budú chcieť porovnať šatníky. Ozval sa ďalší náraz do dverí. Celá stena sa zatriasla a ja som poskočila.

"Zavolám ti neskôr, dobre?" povedala som šeptom, keď sa mi ďalšie slzy tlačili do očí. Popravde? Neskutočne sa bojím. Tristan, chalan, ktorý sa teraz snaží roztrieskať dvere a zároveň som s ním tri mesiace chodila nikdy nič také neurobil. Aspoň som sa teda nemusela schovávať v kúpeľni a plakať bratovi do telefónu.

"Kto to tam tak trieska?" ozval sa po dlhšej pauze. Mám mu klamať a sedieť tu dokým nedostanem nápad ako prežiť skok z druhého poschodia? Alebo sa asi prvý raz v živote zveriť Acovy? Sebazáchova bola v tej chvíli silnejšia ako moja pýcha.

"Ja sa bojím, Ace," zafňukala som do mobilu a padla mi ďalšia slza. Neviem čo to do mňa vošlo. Nikdy neplačem. Ale teraz som mala naozaj nahnané.

"Čo ti spravil?" precedil cez zuby.

"Ja... Ja neviem v podstate nič. Ležali sme na gauči a začal sa po mne sápať," koktala som a snažila sa byť čo najviac potichu aby to Tristan nepočul. "Povedala som mu nech prestane a chcela odísť. Potom som mu dala facku a neviem, mám pocit, že mi tiež jednu dal. Ja len viem, že mám na tvári krv a strašne sa bojím, že sa dostane do kúpeľne."

"Sme na ceste. Nechaj si zapnutú GPS a nevychádzaj z kúpeľne," zavrčal a počula som ako si berie bundu z vešiaku.

"Kto je my?" zarazila som sa.

"Hlavne ostaň v kúpeľni," vyštekol a zavesil. Čo teraz? Poslúchnuť ho? To je jedno. Pomoc je na ceste.

"No tak. Rhea vylez s tej kúpeľne. Nechcel som ťa udrieť. Neviem čo to do mňa vošlo," ďalej modlikal. Ak by niekomu nedošlo, Rhea je moje meno. Sranda, však? Buť by som bola Marla z filmu Fight club, Letty z Fast and furious alebo Trinity z Matrixu. Vyhrala Rhea ani neviem odkiaľ. Asi z wrestilngu. Rhea Ripley. Čo dodať. Kúzlo života zo starším bratom. Rodičia nevedeli ako ma pomenovať, tak hodili mená do pohárika a Ace to vylosoval. Ale aj tak si myslím, že to losovanie zmanipuloval. Streli ste už niekoho z menom Rhea? Nie? Teší ma. Rhea Dominguez. Ja viem. Krkolomnejšie meno už neexistuje. No ale späť k tej kaši, v ktorej sa nachádzam.

"Rhea ak okamžite nevyjdeš s tých dverí tak ich vykopnem," zakričal. Stuhla som. Nechcem sa naňho pozerať. Nie sama. Ani nie 10 minút dozadu ma chcel zmlátiť lampou na čítanie čo bola na stolíku. To Ace vedieť nemusí. Nie je to tak, že som si tri mesiace nevšimla, že môj priateľ nie je psychopat, ktorý má problémy zvládať svoj hnev. Len väčšinou to boli drobnosti. Ako napríklad, že po mne nakričal, keď som niečo spravila zle. Nedávala som tomu veľkú váhu. Zvykla som si u všetkých takéto správanie tolerovať. A samozrejme, mala som ho rada. Bol tu pre mňa... A bože nie som žiadna sralbotka, ktorá sa tu bude teraz rozciťovať. Hlavný cieľ je dostať sa odtiaľto bez toho aby som ho musela stretnúť.