La zingara Cassandra

5.

Asi som mu vyrazila dych, či odohnala všetky slova z úst, alebo čo. Nečakala som takúto reakciu.
Mierne sklonil hlavu a pozeral do zeme. Až mi ho prišlo ľúto. Nebola som príliš hnusná?
Sledovala som ho ustavične, mysliac na moju odvážnu poznámku.

,,Môj brat je vodca, ak to urobil, mal na to dôvod..."

Čo?

,,Bojíš sa o svoju povesť a život po tom čo sa rozvedieme? Chápem. Ibaže nemusíš. Nedovolím nikomu, aby si trpela za to, za čo nemôžeš!"

Asi zle počujem.

Kým vyšiel ešte doložil: ,,Môžeš spať v tejto izbe. Ja budem o poschodie nižšie."

Teraz sa to stalo mne. Stratila som reč!
Dívala som sa ešte na to prázdne miesto po ňom, keď sa dvere opäť pootvorili. Hlava mladého dievčata nakukla pomedzi štrbinku.
,,Môžem?"

Zaostrila som pohľadom. Išla som ju prebodnúť, akoby moje oči mali dáku čepeľ.
,,Včera si sa nepýtala, či mi môžeš dať napiť tú jedovatú vodu!"

Zasmiala sa.

,,Ešte sa drzo smeješ!" Hodiac svoje vlasy na jednu stranu, som tak vypustila.
,,Hviezda, ak budeš potrebovať niečo, som tu pre teba!"

Rozosmiala ma.

,,Ako môžeš byť taká bezohľadná a bezočiva!"
,,Počula som, že si sa Drakovi nepriznala s tým, čo si sa dozvedela od Leona."

,,Ty si načúvala za dverami?"

Rozhadzovala som rukami.

,,Nepovieš nič na to, čo ti priamo potvrdzujem?"

Musela som zastaviť svoje kroky k nej.
Pohľadom som blúdila po izbe.
Uprela som ho k malej nástenke nad hojdajúcom kresielkom, na ktorom boli vyšité akési jelene so srnkami. V sýto bordovej farbe so zlatými vyšívkami tých zvierat: ,,To ti mám veriť?"

,,Poď, sadni si ku mne." Sadla si na posteľ a poukázala na miesto vedľa seba. Potom vybrala čokoládovú tyčinku. Rozbalila ju a odhryzla z nej.
,,Chceš?" Vybrala ešte jednu. Vystrela ruku ku mne, tak môj zrak neveriacky spadol k tej čokoláde.

Nadýchla som sa zhlboka.

,,Tvoj vodca ťa vycvičil ako dáku opicu!"

Zasmiala sa z chuti a ešte raz odhryzla z čokolády.

,,Je výborná. Naozaj nechceš, budeš ľutovať."

,,Čo tu robíš? Lebo ti nikdy neuverím, že si mi prišla pomôcť."

,,Never, ale prišla."

Prezerala som si to prezieravé dievča. Hnedé dlhé vlasy sa jej tiahli až po zadok. Zlaté spony po stranách hlavy, ladili k veľkým okrúhlym náušniciam. Šibalský pohľad v jej na čierno orámovaných orieškových očiach vravel za všetko. Neprišla len tak nadarmo. Mala nejaký dôvod a ten hneď aj ukázala. Vlastne vypustila.

,,Leon chce syna. Dáš mu ho?"

Rozosmiala som sa. Aj z hnevu aj z pocitu, ktorý do mňa vošiel. Už som ho videla ležať vedľa mňa mŕtveho.

,,No vidíš, že si rozumieme. Páči sa ti jeho návrh, však?" Žmurkla na mňa okom, s perami až pri ušiach.

,,Čo za to?" Chcela som vyzerať, že nemám bočné plány a špekulujem o výhodnosti akejsi nepísanej dohody.

,,Tvoju povesť."

,,Jeho brat sa so mnou chce rozviesť!"

,,Nerozvedie," zasmiala sa kladúc do úst posledné sústo.
Utrela si ústa do spodku svojej dlhej jagavo žltej sukne. Vstala z postele na obe nohy a potom pretrela dlane, jednu o druhú.

,,Chceš, či nie?"

Uprene mi poslala skúmavý pohľad, čakajúc na moju odpoveď, zas potiahla pery do úsmevu.

,,Chcem, povedz mu nech príde ku mne dnes v noci."

,,Múdro! Každá ciganka si radšej zachráni povesť, ako svoju osobnú hrdosť, ktorú nikto žiaľ nebude brať do úvahy. Slova lietajú sem a tam. Stačí byť poddajným a môžeš mať všetko."

,,To ti natlačil do hlavy tvoj vodca?"

,,Hej, on." Žmurkla na mňa zas.

Keď vyšla, hodila som do dverí záhlavok.

,,Ten rikono (pes) si to v noci vypije! Už sa neviem dočkať, kedy..."

Nožničkami mu tiež dokážem ublížiť. Vzala som ich zo skrinky, schovala pod perinu a už len čakala, kedy vodca príde...

~~~

Ahojte
Tak kto? Vodca Leon, alebo jeho brat Ernesto?
😂😁
Čo hovoríte zatiaľ na postavy? Napr. na Annu? Nezdá sa vam, ze je dosť bezočiva? 🤓

A ďakujem sa hlasy a komentáre :)