Liberty

Psie oči

"Neviem. Ty rozhodni. Alebo by sme pre zmenu mali nechať vybrať Deana? " s veľkým šuchotom obrátim stránku novín o separovaní v našom meste.

"Nebuď takáto."

"Máš pravdu," osvietene naňho ukážem prstom. "Mala by začať správať presne ako ty. Možno by potom dokonca zlegalizovali aj odstrel ľudí," rozmýšľala som nahlas. Easton sa na mňa zatiaľ pozeral tým jeho šteniatkovským pohľadom.

Mrzí ho to. To je vidno. Ale to tiež nie je môj problém.

"Musím ísť do školy," zamrmlem ako rozlúčenie a začnem si zbierať veci zo stoličky.

"Nemôžeš byť na ku mne takáto chladná a odmeraná ešte celé dva týždne," zakričal za mnou. Tie slová na zasiahli viac než by mali. Ostávajú mi tu už len dva týždne. Dva týždne na to, aby som to urovnala s Deanom. Dva týždne na to, aby som našla páku na Tristana. 

Dva týždne a... všetko sa vráti tak, ako to bolo. Ja, vo veľkom prázdnom dome úplne sama. S občasnými Acovými návštevami.

Toto bude pre vás veľmi zarážajúca informácia, ale moc dievčat sa so mnou nechce baviť. Niekto by povedal, že to bude možno kvôli mojej osobnosti. Ale podľa mňa len žiarlia.

Čo už, tiež ich problém.

"Beriem to ako výzvu," od dverí som naňho zazrela. "Odvoz si hádam zoženieš."

"Môžem nás hodiť do školy oboch," povedal a chytil sa za roh stola, že vstane.

"To nie je potrebné. Mám po ceste nejaké zastávky. A navyše," nahlas som ovoňala vzduch naokolo, "nechcem mať ten bordel z ulice aj v bratovom aute."

Zabuchla som dvere s hrdým pocitom, že som sa nedala zlákať tým jeho psím pohľadom.

***

Sebavedome som kráčala dobre známou uličkou.

"Zas ty?"

"Aj tebe pekné ráno, Ricco," podala som mu jednu horúcu kávu, ktorú som kúpila cestou. Zmätene sa na mňa pozrel a zašomral poďakovanie.

Porozhliadala som sa tu.

Nie je asi osem a už sú tu v plnom počte. Teda takmer. Toho, ktorého hľadám nevidím. Len jednu oveľa nižšiu čiernovlasú šticu, ktorú sa rozhodnem ísť pozdraviť.

"Hej, Xander," podídem so širokým úsmevom k nemu. Boxuje do dlaní nejakému chalanovi s rukavicami, ktorý mi kývne na pozdrav.

"My sa poznáme?" premeral si ma ako nejaké vrece hovien a vrátil sa ku svojej rozcvičke. Môj úsmev sa zmenil na zmätený.

"Xander, čo to..."

Niekto ma otočil za rameno. Luis.

"Hej, ospravedlňujem sa zaňho," ukázal naňho prstom. Xan nás úspešne ignoroval a ďalej sústredene búšil chlapovi do dlaní.

"Čo sa... Prečo sa tak správa?" pozrela som sa na Xana a čakala, že on odpovie. 

"Lu, budeš tej lásky a povieš jej, že zo zradkyňami sa nebavím?" povedal zadýchane a ďalej rozdával rany.

"Je len jemne vytočený, to ho prejde," Luis sa upokojujúco usmial, ale to som sa stihla už aj ja jemne vytočiť.

"Zradkyňa?" zhrozila som sa. "Hej, chceš mi to povedať do očí, ty liliput?!" Pohla som sa výhražne smerom k nemu. Moje pohyby opätoval a vyzeral, že je pripravený sa so mnou biť.