Why can't we be friends? (SVK)

15.

Harry: *do nemocničnej izby som vkročil so širokým úsmevom* Už len pár dní Lou...Budeš v poriadku. *prisadol som si k nemu, kladúc si jeho ruku do tej mojej*

Louis: Ďakujem...*šepol som potichu* neveril som, že to zvládnem...

Harry: Dáš sa do poriadku...Naberieš sily, vrátime sa do školy...*všetko bude tak ako predtým, chcel som povedať, no iba som mlčal s úsmevom na perách*

Louis: *pritiahol som si ho k sebe za jeho ruku. Na mňa dosť silno* poď sem ty hlupáčik...pobozkaj ma. Viem, že budem v poriadku...

Harry: *naše pery sa spojili a ja som sa opäť za tak dlhú dobu cítil úplný. Posledný mesiac bol vyčerpávajúci*

Louis: *pustil som jeho ruku a chytil som ho nejako za boky. Vytiahol som ho na posteľ a potom na mňa* milujem ťa...*šepkal som pomedzi bozky*

Harry: *potichu som sa zachichotal* No ták, kľud, potrebuješ oddych Lou...

Louis: oddychoval som už dosť dlho Curly. A strašne mi chýba tvoje telo...vždy, keď pri mne zaspávaš, tak pohľadom skenujem tvoju tvár a tvoje telo. Nemôžem ti odolať a nemôžem si pomôcť...*hladil som ho po bokoch*

Harry: Lou...*zašepkal som a pomaly som z neho zišiel* Oddychuj...prosím...*moje obavy boli stále väčšie ako túžba. Neprežil by som, ak by sa niečo opäť stalo*

Louis: *zosmutnel som* ale ja sa tu už nudím. Som tu už asi mesiac. Aj rátať som to zabudol.

Harry: *moja tvár pomäkla, vystrúhala grimasu* Musíš si počkať. Keď budeš opäť plný síl Lou...

Louis: *prevalil som sa na brucho a hrane som začal trucovať* chcem ísť domov. Naozaj sa tu nudím Harry. Aj by som sa učil, kebyže môžem...

Harry: Donesiem ti nejaké knihy, okej? Učivo a tak. Hlavne lež a buď v kľude.

Louis: to chceš ísť akože sám domov? Ale vieš, že to ti nedovolím. Nechcem, aby sa ti niečo stalo...

Harry: Lou, ukľudni sa. Zoberiem taxík. Za polhodinu som späť. *povedal som, berúc svoju mikinu do rúk*

Louis: ale...*hodil som sa do vankúšov*

Harry: *zasmial som sa, opúšťajúc izbu s jednou a jedinou myšlienkou. Všetko bude v poriadku*

Louis: *odul som líca* toto snáď nemyslí vážne...mňa nikto nebude nechávať samého v nemocnici...

Liam: *prechádzal som sa po meste, keď som si všimol malú kučeravú omegu s Louisovým pachom, ako vychádza z nemocnice*

Harry: *nemocnicu som opustil s dobrým pocitom. Louis bude oddychovať, ja sa nadýcham čerstvého vzduchu a ešte mu aj donesiem učivo*

Liam: ty si Harry, však? Louiho omega? *zavolal som na neho*

Harry: *šokovane som sa otočil* Prosím? *Liam?*

Liam: Som Liam, Louisov kamarát. Kde je? *zastavil som blízko pri ňom, pozerajúc mu do zelených dúhoviek*

Harry: On...Nemocnica...

Liam: zase sa skoro prizabil? *nespúšťal som z neho pohľad. Na krku sa mu vynímalo označenie a voňal ako Louis. Čiže je jeho omega*

Harry: *zatriasol som hlavou* O čom to rozprávaš?

Liam: nič. Povedal by si mu, že ho zháňa jeho sestra a aj otec?

Harry: *zmätane som zažmurkal* D-dobre...

Liam: a daj si na neho pozor. Nie je veľmi verný, čo sa týka vzťahov. Je dosť prelietavý.

Harry: Lou? *okamžite som sa podvedome dotkol zahojeného označenia na krku* Lou taký nie je...

Liam: ale je. Striedal omegy ako je mesiac dlhý...

Harry: Nie Liam. *povedal som tvrdo* Nepleť sa do nášho vzťahu.

Liam: ty mi máš čo rozkazovať. Choď domov chlapče. *strčil som do neho a odišiel som*

Harry: *kašľal som na učivo, so slzami, ktoré si predrali cestu po mojich lícach som vbehol do nemocnice, na poschodie a roztvoril dvere do Louisovej izby*

Louis: *zmätene som na neho pozrel. Plakal. Tak veľmi plakal* láska, čo sa stalo? *posadil som sa a nohy som zvesil dole z postele, že pôjdem za ním*

Harry: Som iba bokovka? Ďalšia omega, ktorú si si označil pre zábavu Louis? *vyhŕkol som. Liamove reči mi vstúpili do hlavy*

Louis: čo prosím?! Kto ti to nakecal? Ja som si ešte nikoho neoznačil. Nikdy. Tie omegy so mnou boli iba kvôli sláve. Ja som ich nechcel. *postavil som sa, pomaly som prešiel k nemu a chytil som ho za ruku* teba milujem Harry. Naozaj...

Harry: *všetko mi prišlo v tej chvíli tak nereálne. Louisove slová, nemocnica, náš vzťah* Nedotýkaj sa ma Louis. Neverím ti... Tomlinson...*zašepkal som, neveriac vlastným slovám. Všetko okolo mňa sa začalo strácať keď som necítil Louisov dotyk*

Louis: *vyjavene som na neho pozeral* spamätaj sa Harry. Kto ti to kurva nakecal? Ak to bol Liam alebo Zayn, tak nech si ma neželajú...ja...ja o teba nechcem prísť.

Harry: Ako som si mohol myslieť, že alfa ktorá ma kedysi mlátila to so mnou myslí vážne...

Louis: HARRY! POČÚVAJ MA! *skríkol som alfa hlasom* Ja to s tebou naozaj myslím vážne...

Harry: *od bolesti som si prikryl uši a spadol som na tvrdú zem. V izbe nastalo ticho. Louis si uvedomil, že mi ublížil*

Louis: *rýchlo som sa rozdýchal* kurva Harry...*šepol som, zobral som si ho na ruky a položil som ho do postele. Priklonil som sa k nemu a spojil som naše pery*

Oiii oiii!
Tak po dlhom čase sme si s kolegynkou johaano sadli k mobilom a napísali sme pre vás kapitolku. Dúfame, že sa vám páčila a že nás nebudete preklínať za to, ako to skončilo😩
Sama som ako na ihlách z toho, ako to bude pokračovať a že čo si na mňa Johanka pripravila.
Dovtedy, see ya!❤
Loads of love💙💚
~S.