Why can't we be friends? (SVK)

4.

⚠️!WARNING!⚠️
Ešte pred začiatkom samotnej kapitolky. Pár varovaní. Ak tu je niekto, kto neshipuje Larry alebo je homophobic, tak poprosím Vás, túto kapitolu radšej ani nečítajte. Spôsobí vám to veľkú ujmu na zdravý. A to nechcem. Čiže, ak ste v skupinke 1 alebo 2, tak táto časť nie je pre vás. A teraz ku potvorkám, čo to chcú čítať. Ehm...pripravte si papierik na spoveď. Táto kapitolka bude trošku odlišnejšia, keďže sme museli improvizovať, v štýle písania. Na začiatku je trochu Louisov Pov a potom je to rozdelené na mená. Harry (johaano), Louis (ja). Dúfam, že sa to bude páčiť i tak. Muhahahha
*dramatický smiech*
Dobre stačí, užite si kapitolku
~S&J
~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~

Loui's Pov:
,,T-Ty...Ty máš heat?" vykoktal som sa po chvíli. Dvakrát som zaklipkal mihalnicami a zadržal som dych. Vždy som miloval jeho nevinnú vôňu. Ale toto bolo pre neho nebezpečné. Ani ja som sám nebol v bezpečí. Spravil som krok späť. Nezpúšťal som z neho oči. Mohol spraviť čokoľvek. 

Harry: *vystrašene som sa pozrel na Louisa. Nie, to nie! Heat som ešte dostať nemohol! A navyše, čo bolo ešte horšie bola realita, že som bola skrytý na školských toaletách s Alfou, ktorej čoskoro stúpne moja vôňa do mozgu. I keď popravde, vôňa Louisa Tomlinsona mi pripadala stále príťažlivejšia a príťažlivejšia...Pokrútil som hlavou venoval Alfe zúfalý pohľad.* ,,Zmizni...Choď!" *prosil som ho, no Louis sa ani nepohol.*

Louis: ,,Pýtal som sa ťa niečo Styles..." *stále viac a viac som cítil jeho vôňu. Ale tak veľmi som sa premáhal*

Harry: *oči sa mi rozšírili na veľkosť strachu zmiešaným s alfiou sladkou vôňou bojujúcou so zdravým rozumom.* ,,Prosím...Prosím Louis!" *Tvár som si zakryl dlaňami a dúfal, že Tomlinson opustí toalety. No to by nebol správnou alfou, ak by mu moja vôňa nadržanej omegy už dávno nezahmlila pohľad.* ,,Prosím!" *Snažil som si zachrániť kožu, no Louisová vôňa mi nepomáhala ku udržaní páky. Mal som chuť...Preboha!*

Louis: ,,Ja....ja ti musím pomôcť..." *vypadlo zo mňa po chvíli. Čože?! Toto som naozaj povedal?!*

Harry: ,,Nie, Tomlinson! Nie!" *zakňučal som no druhá strana mojej omegy sa priam modlila aby ku mne alfa pristúpila a skutočne mi pomohla.* ,,Prosím...Zmizni, kým to nebudeme obidvaja ľutovať Tomlinson..." *zašepkal som, no nádej už dávno opustila moje telo. Teraz som si už len prial, aby mi omámená alfa stojacá pred kabínkou pomohla všetkými možnými spôsobmi...*

Louis: *nádych sa mi zasekol v polovici a ani som to nedokončil. Bol som až príliš omámený jeho sladkou príťažlivou vôňou, ktorá mi zahmlila myseľ a už som rozmýšľal asi iba rozkrokom.* ,,Ja ľutujem celý môj život...a to, že ťa ešte nikto nepretiahol nie je moja vec..." *našiel som malý kúsok zdravého rozumu, ktorý po mne doslova ziape, aby som ostal prikovaný na mieste a ani sa nepohol.*

Harry: *veľkými očami som ho sledoval zo studenej dlážky. Jeho zachrípnutý hlas mi ku nájdeniu zdravého úsudku skutočne nepomáhal. A to bol bod, keď môj rozkrok a heat vyhral nad strachom a zdravým rozumom.* ,,Prosím.." *zakňučal som. No tentokrát to nebola prosba o jeho odchod. Tentokrát to bola prosba o jeho ruky na a v mojom tele.*

Louis: *vošiel som do kabínky a podal som mu ruku. Vyšvihol som ho na nohy a dvierka som zavrel* ,,Toto musí ísť preč..." *dal som mu dole okuliare a jemne som ich zavesil na malý vesiačik.*