Why can't we be friends? (SVK)

9.

Harry: *silný pach mi vrazil do nosa okamžite. Na studenej dlážke rovno predomnou ležal rozčapený Louis. Čo ma však viac zaskočilo bol stav, v ktorom sa alfa nachádzala. Tomlinson mal vlasy strapaté, no nezdravým dojmom. Nie tým Tomlinsonovým, šibalským nádychom a predstavou, že každé ráno si ich s úsmevom pred zrkadlom naschvál postrapatil. Pohľadom som skočil na sivé, choro vyzerajúce prsty. Posledné dva týždne jeho absencie držal cigaretu v ruke častejšie ako inokedy. Alfa na mňa zmätene zdvihla hlavu. Dve priepasti na mňa pozerali rovnako mŕtlvone, ako Louis pôsobil. A aj jeho myseľ*

Louis: *tuhšie som si pritiahol mikinu k telu a roztrasene som sa snažil postaviť zo zeme. Ale bol som na to príliš slabý*

Harry: *v zlomku sekundy som sa vrátil do krutej reality, zmätane a ustarostene som zažmurkal* Čo to...? - do pekla, Louis... Čo sa- si v poriadku?- Vstávaj, no tak vstávaj, poď...*okamžite som si kľakol na kolená a podal som alfe pomocnú ruku. Louis sa o ňu zavesil a pomaly sa vyštveral naspäť na nohy*

Louis: Pusti ma! *skríkol som a začal som plakať. Po celý čas som sa mu snažil vytrhnúť moje ľavé zápästie*

Harry: Čo...*Louisova reakcia ma zaskočila rovnako, ako slané slzy valiace sa po jeho tvári. Okoloidúci študenti na chodbe pomaly začali otáčať hlavami. Nebolo zvykom, že by omega pomáhala vstať alfe zo zeme. Alfe, ktorá sa zrútila a rozplakala  na školskej dlážke. Na kolenách s rukami zdvihnutými vo vzduchu som vystrašene sledoval plačúcu alfu. Chcel som sa ho dotknúť, nemohol som. Louis metal rukami i nohami a ja som iba s hrôzou v očiach sledoval dej pred sebou* Louis, ja...Len som chcel...Prestaň...Stop....PRESTAŇ! *skríkol som na plné pľúca a hala razom stíchla. To ma však nezaujímalo, akoby len mohlo. Všetko naokolo stíchlo. Dokonca aj Louis stíchol* No tak, poď...poď, Louis... *zašepkal som mu do ucha, keď som alfu vlastnými rukami zberal zo zeme. Miestnosť zaplnil zaujatý šum, mňa však zaujímal iba chlapec, ktorý sa mi podopieral o rameno, keď so mnou kráčal smerom preč*

Louis: *slzy sa mi valili z očí ako dve rieky a trhané vzlyky opúšťali moje pery. Telo som mal ako v jednom veľkom kŕči a snažil som sa kráčať. Ale bol som slabý už aj na to prepletanie nohami. Donútil som ho, aby sa zastavil a obtočil som moje ruky okolo jeho krku a nohy okolo jeho pása. A neprestával som plakať. Chcel som ho za to zbiť. Ale uvedomil som si, že ho na to veľmi milujem*

Harry: *z budovy sme vyšli zadným vchodom. Vrátničkam som zamumlal iba niečo v podobe* ...potrebuje sa nadýchať čerstvého vzduchu... *a ďalej som s Tomlinsonom kráčal ku obrubníku*

Louis: *plakal som mu do krku*

Harry: Louis...Louis...*povedal som druhýkrát o niečo naliehavejšie. Potreboval som vedieť čo sa stalo. Potreboval som vysvetlenie. Potreboval som vidieť jeho uplakanú tvár i keď ma každá slza ktorá sa skotúľala po jeho lícach zlomila napoly* Louis...*prikázal som potichu, no jemne i tvrdo zároveň. Ticho pohltilo situáciu, čo ťažilo oboch. Moja ruka pristála na jeho brade a pomaly som mu otočil tvár ku mne. Delilo nás zopár centimetrov, ba dokonca pár milimetrov. Louisova červená, opuchnutá tvár, no stále tak perfektná a nádherná sa ku mne nahla a ja som cítil jeho teplý dych na perách, no prinútil som sa odtiahnuť* Hovor so mnou, Louis... *zašepkal som do vetra, keďže som tušil, čo raz sa obaja zaboríme do bozku, ktorý som cítil prichádzať, odpovede by som sa nikdy nedostal*

Louis: j-ja...*triasol sa mi hlas od vzlykov* u-ublíž-žil s-som s-si...*znova som sa rozplakal. Cítil som sa tak drobne. Vôbec nie ako alfa*

Harry: Nie, Louis...Nie...Prečo? *v hlave som mal šramot. Kde je ten arogantný a ľahostajný Louis, ktorého poznám?* Prečo Louis? *šepkal som, no neviem či to nebolo skôr mrmlanie*

Louis: *pozeral som sa mu do očí. Mám to povedať? Jebať to. Aj tak ma vysmeje a ja sa pri najbližšom holení podrežem naozaj* p-pretože ť-ťa m-milu-milujem...*vykoktal som sa po chvíli*

Harry: Nie, nie...To nehovor...Nie...*ruky som z Louisa stiahol a postavil som sa. Prstami som sa zaťahal za kučery a otočil som sa mu chrbtom. Bolo počuť puknutie. Bol som to práve ja, kto sa zlomil napoly. Alfa na mňa neveriacky pozerala a ja som iba pokračoval v nezmyselnom mumlaní* To nie je pravda, nie to nehovor Louis...Nie...Nie...Nie...*nádych, výdych. Tri kroky, tri zbesilé buchnutia srdca, tri slzy ktoré sa mi vyvalili z očí. Prekonal som vzdialenosť, ktorá nás delila, dravo som zobral Tomlinsonovu tvár do rúk a spojil naše pery dokopy* Aj ja...Aj ja ťa ľúbim, Tomlinson...*zašepkal som pomedzi horúce bozky*

Louis: *jeho pery boli tak jemné a plné nehy. Skočil som mu do náruče a obmotal som mu moje ruky okolo krku a nohy okolo jeho pása. Dravo som mu vracal bozky späť, aj keď neviem, kde sa vo mne tá sila brala. Bol som iba kosť a koža. Mohol som vážiť max tak 30 kíl. A to je na 19 ročnú alfu smrteľne choré*

Harry: *Jeho pery som opustil, no nie nadlho* Ideme domov...*zamrmlal som mu do krku*

Ahojte potvorky moje!
Dnešné drastické prekvapko ste prežili, ak toto čítate. Gratulujem vám.
johaano veľmi si ma dneska potešila a už sa neviem dočkať ďalšej časti. Si totálna jednotka!🤧❤
Ďalšia kapitolka bude najneskôr nabudúci týždeň😉
Loads of love
~S&J
❤❤