Kill my Mate

Darkness and light

Viv nepokojne spala na posteli a ja by som mal tiež, ale nedokázal som zatvoriť oči. Musel som si byť istý, že je tu, že je pri mne a v bezpečí. Bál som sa, že by som sa zobudil a zrazu by tu nebola, že toto celé je len sen a keď sa zobudím, uvedomím si, že je stále v nebezpečenstve, alebo mŕtva.

Pozeral som sa na ňu, ako spí a strašne som si ju chcel privinúť, no nemohol som, pretože som vedel, že ak by som sa jej dotkol, zobudila by sa a zľakla sa. Poznal som ju a vedel som, že jej trvá, kým sa s niečím vyrovná.

A teraz ju týrali, mlátili ju tak, že už nikdy nebudeme môcť mať deti, jazvy na jej tele nikdy nezmiznú, rovnako ako tie na jej duši.
Ak sa jej ešte niekto pokúsi ublížiť, tak ho-

Viv vykríkla a trhla sebou. Okamžite som sa posadil a snažil sa ju zobudiť, ale ona sa stále len metala a zúfalo kričala.

"Viv, láska, všetko je v poriadku," povedal som a chytil jej ruky, ktoré okolo seba rozhodovala, "som tu. Som Luke, tvoj druh."

Viviane sebou prestala hádzať, ale stále plakala.
Chytil som ju za ramená, no opatrne, aby som jej neublížil a jemne ňou zatriasol.

Viv sa prudko nadýchla a posadila sa, no zrazu sa začala celá triasť a moje ruky zo svojho tela dala okamžite dolu.
"T-tma... nie... ja som už bola doma... n-nie-"

"Viviane," oslovil som ju nežne cez jej vzlyky, "si doma. To som ja, Luke."

"N-nie, to nie je možné... ako som sa dostala späť sem, veď ja..." zavzlykala, pritiahla si kolená k hrudi a hlavu si schovala pod ruky.
Zažal som lampu a opatrne jej vzal tvár do dlaní.
"Si doma. Si so mnou a si v bezpečí, sme tu len my dvaja. Nikto ti neublíži," povedal som a Viv sa mi pozrela do tváre, oči sa jej rozšírili a vydral sa z nej zúfalý vzlyk, predtým, než sa mi hodila do náručia.

"J-ja... všade bola t-tma a vyzeralo to tu
p-presne ako tam, myslela som si, ž-že som späť," povedala trhane cez vzlyky do mojej hrude, "a videla som A-Alexa, m-mal v ruke ten bič a ja som sa nevedela d-dostať preč..."

Zavrčal som, keď som sa dozvedel jeho meno a presne som vedel, o ktorom Lovcovi hovorí.
"Som tu, Amore mio. Nikto sa ťa už nikdy nedotkne, ochránim ťa."

Pevne som ju držal, kým plakala a aj keď to bola už skoro pól hodina, nepustil som ju. Stupňovala sa vo mne len zlosť, pretože som vedel, kto jej túto bolesť spôsobil.

***

Nemohla som spať, každú noc som sa budila s obrovským strachom, že som späť a vedela som, že Luke sa kvôli mne tiež nevyspal, no keď som mu navrhla, aby som išla spať do inej spálne, aspoň na jednu noc, rázne odmietol.

Bála som sa tmy, pretože keď som sa v noci zobudila a videla som okolo seba tú temnotu, myslel som si, že som znovu v tej miestnosti plnej vody. Luke kvôli tomu do našej spálne nainštaloval malé svetielko, takže aj keď som sa v noci zobudila a bola dezorientovaná, o pár sekúnd som pochopila, že som doma.

"Nie som hladná," povedala som a schovala sa pod paplón.
"Ach, Amore mio. Nemôžeš sa vyhladovať k smrti. Zjedz aspoň niečo," prosil Luke, stiahol zo mňa perinu a podal misku s vývarom.

"Zjem štvrtinu," povedala som a vzala misku do rúk.
"Zjedz aspoň polovicu," povedal Luke a napravil mi vankúš, aby som si mohla lepšie sadnúť. Odkedy som sa vrátila, staral sa o mňa a bol pri mne skoro stále, aj keď niekedy musel odísť, aby sa postaral o svorku. Každý ma chcel vidieť, no Luke sem nikoho nepustil, dokonca ani Iana a Katy.

Keď som zjedla polovicu, dala som mu misku späť a Luke sa zamračil, no dohoda bola, že zjem polovicu, takže nenamietal.

"Musím ísť, Amore mio. Za hodinu som späť, odpočiň si," povedal, dal mi pusu na čelo a odišiel.

***

"Dostali ste z nich niečo?" opýtal som sa a vyhrnul si rukávy.
"Robil som všetko možné, ale mlčia. Zdá sa, že dvojnožci majú väčšiu vôľu, než by sme boli čakali," povedal Ian a všimol som si, že je celý od krvi.

"Choď hore, Katy by ťa už asi rada videla," povedal som mu a pri spomienke na jeho družku sa Ianove oči úplne rozžiarili.
"Ale najprv sa osprchuj," napomenul som ho, keď ráznym krokom odchádzal z mučiarne, "si celý od krvi ako upír!"

Mierne som sa uškrnul a zamieril si to k štyrom mužom, ktorí boli zviazaní na stole. Keď ma zbadali, ich oči sa od hrôzy rozšírili a v duchu som sa potešil.

Ďalšiu hodinu a pól som sa ich pýtal otázky, no nešlo mi ani tak o tie odpovede, ako o pomstu. Títo muži ublížili mojej spriaznenej duši, kvôli nim mala v noci panické záchvaty a aj keď som to nechcel priznať, nemali sme spolu krásnu budúcnoť. Vlastne sme nemali žiadnu.

Ahojte! Dúfam, že sa Vám môj príbeh páči a naozaj by som bola vďačná, ak by niekto z Vás napísal, či mám v buducnosti prekladať môj príbeh My mates hate alebo nie.

Susan10273 ❤️❤️❤️