Zajačala som a padla na kolená. Zaťala som prsty do hliny, ale spôsobilo mi to ešte väčšiu bolesť, preto som sa len skrúcala na zemi od bolesti.
Nič som nevidela, ale o pár sekúnd som zacítila známu vôňu bazy. Úprimne, nikdy som nebola tak rada, že ho vidím - alebo skôr cítim, keďže bolesť ma doslova oslepila.
"Dýchaj," povedal splašene Luke a jemne ma chytil. Chcela som mu niečo odvrknúť, ale namiesto toho som znovu vykríkla.
Celé telo sa mi triaslo a zrazu do mňa vyšľahla taká bolesť, že pri výkriku sa mi hlas zlomil a premenil sa na vzlyky.
A potom som počula hlasné a odporné prasknutie.
Od bolesti mi prišlo tak zle, že som sa chcela vyvracať, ale keď som otvorila ústa, opäť vo mne niečo prasklo a z úst sa mi vyvalil zúfalý výkrik.
"Všetko je v poriadku, len sa poriadne nadýchni. O chvíľu to prejde," povedal Luke, ale už sa ma nedotýkal. Ak by na mňa položil čo i len vlas, asi by som na mieste umrela od bolesti.
Zrazu sa prasknutia ozývali v celom mojom tele a už som nedokázala viac kričať, len sa mi otvárali ústa a vychádzali z nich priškrtené vzlyky.
A potom sa to stalo. Všetko pohltilo biele svetlo a bolesť dosiahla svoj vrchol, ale môj další výkrik už vôbec neznel ako ľudský.
Otvorila som oči a po chvíli rozmrkávania sa, pretože som mala v očiach slzy, som sa pozrela na svoje ruky.
Lenže moje ruky už neboli ľudské. Boli to vlčie laby.
Obzrela som sa na Luka, ktorý kľačal vedľa mňa a ústa mal v úžase otvorené.
"Si biela," povedal a nesmelo ku mne natiahol ruku, akoby neveril, že tam naozaj som.
Lapala som po dychu, nos som zaryla do hliny a zavrela oči. Všetko sa so mnou stále točilo a nevedela som si zvyknúť na to, že mám štyri nohy.
Postrehla som jemný záblesk svetla a keď som pootvorila oči, stál pri mne veľký čierny vlk so zelenými očami.
Samozrejme, že záhadné oči, ktoré ma celú dobu sledovali, patrili Lukovi.
Čierny vlk vyplazil jazyk, zdvihol zadok do vzduchu a veselo zamával chvostom. Unavene som zavrčala a znovu zavrela oči, ale udreli do mňa dve veľké laby, ktoré sprevádzalo veselé vyšteknutie.
Prudko som sa postavila a cvakla po ňom zubami, ale vypleštila som oči a pozerala sa na les z vlčej perspektívy.
Hoci bola hlboká noc a spln svietil vysoko na oblohe, všetko som videla rovnako dobre ako cez deň. Bolo to úžasné, pretože les v noci bol úplne iný, oveľa viac živý a žiarivý, všetky zvuky, dokonca aj tie najvzdialenejšie, som počula úplne zreteľne, ešte lepšie než kedykoľvek predtým a pachy boli sýtejšie, rovnako ako farby.
Bola som tak plná energie, že by som mohla zabehnúť kilometre. Luke stále vrtel chvostom a s vlčím úsmevom si ma obzeral.
Poď, prebehneme sa, ozvalo sa mi v hlave a ja som prekvapene nastražila uši dopredu.
Luke sa rozbehol a ja som chcela tiež, ale po pár krokoch na štyroch som sa strepala na zem. Chvíľu mi trvalo, kým som si na to zvykla, ale potom som Luka dobehla.
Viem, že by som nemala byť tak rada, ale konečne som bola skutočný vlk! Bežala som cez les rýchlosťou, o ktorej som ani nesnívala a pľúca som mala plné čerstvého vzduchu.
Bola som úplne nadšená, ale zrazu do mňa Luke zboku nabúral a zvalil ma na zem. Chcela som sa postaviť, ale priklincoval ma k zemi a ľahol si na mňa.
Podráždene som zavrčala a chcela ho zhodiť, ale opäť sa mi v hlave ozval jeho hlas:
Ostaň ležať. Sú tu ľudia, ktorí by ťa na mieste zabili, ak by ťa zbadali. Premeň sa späť.
Nechápala som, o čo ide, ale radšej som ho poslúchla. Opäť mnou prebehla bolesť, no už oveľa menšia než predtým a kusla som si do jazyka, aby som nevykríkla.
Luke ma zakryl, kým zo mňa vyšlo biele svetlo a ostal na mne vo vlčej podobe ležať. Nebyť jeho obrovského vlčieho tela, ostala by som sa triasť na zemi, ale takto ma jeho hebká srsť hriala.
A naozaj, začula som, ako niekto blízko pri nás chodí a podľa pachu som spoznala ľudí.
Pomaly sa blížili k nám a vtedy Luke vyštartoval.
Zubami ma schmatol za ruku, no dával pozor, aby mi neublížil.
Vysadni mi na chrbát, povedal mi Lukov hlas, ponáhľaj sa.
Chcela som ostať na zemi a protestovať, ale Luke v mojej hlave nahlas zavrčal - bola to prosba a vyhrážka zároveň.
Prečo sa nemôžem premeniť?
Okamžite si na mňa sadni! zakričal splašený Luke, preto som ho poslúchla a vysadla naňho ako na koňa.
Pohol sa tak rýchlo, že som ho len schmatla za srsť a stisla ho nohami, aby som nespadla.
Ani neviem, kedy sme došli do jeho svorky, ale zrazu sme boli na chodbe a Luke takmer zrazil pár ľudí.
Vletel do spálne, premenil sa späť a zamkol, akoby sa bál, že všetci vonku nás chcú zožrať a spálňa je naše jediné útočisko.
Otočil sa späť ku mne, chrbtom sa zaprel do dverí a pozrel sa na mňa.
Chcela som naňho naštvane vybuchnúť, ale Luke sa prehol v páse a vyvracal sa na podlahu.
Ahojte milí čitatelia! Dúfam, že sa Vám diel páčil a kľudne mi napíšte, čo si myslíte, že sa deje ❤️🔥
Prečo sa Luke tak bál? Vracal od stresu alebo ho otrávili? A čo znamená biela farba Vivianinej srsti? 🧐
Budem rada za Vaše teórie, kľudne mi ich napíšte 🕵️♀️ 🩷
आप पढ़ रहे हैं
Kill my Mate
वेरवुल्फ़Už od dávnych čias na zemi žili zvláštne stvorenia, napoly ľudia, napoly vlci. Alebo inak povedané, ľudia s vlčom dušou. Viviane Rivver je jednou z nich, malá osamelá vlčica, ktorá zúfalo čaká na spásu, ktorá si ju však nájde v tej najhroznejšej pod...
