27.

24 3 0
                                    

Tsunade:
Ach jaj, zase tu budem do tretej.
Otvorila som fľašu saké a odpila si. Alkohol ma trochu povzbudil a pokračovala som v papierovačkách. Hnevalo ma, že rada starších rieši nejaké blbé osvetlenie, keď za chrbtom máme Orochimara. A to mi robilo najväčšiu starosť. O Nozomi až taký strach nemám. Najviac ma trápi Himara. Od jej odchodu z pred roku a siedmich mesiacov som od nej nedostala jedinú správu. Čo ak sa jej niečo stalo? Hlboko som vzdychla a pozrela cez okno na nočnú Konohu. Svetielka okien a billboardov žiarili v tme ako svätojánske mušky.
„Tsunade-sama."
Vyskočila som zo stoličky a obzerala som sa okolo seba. Nikto tu nebol.
„Tsunade-sama."
Ten hlas......
„Himara?"
„Zdravím."
„Kde si?"
„Rozprávam sa s vami telepaticky. Stačí, keď so mnou budete rozprávať v hlave."
„Vieš rozprávať telepaticky?"
„Áno, ale nemám veľa času, tak k veci. Už nie som u Orochimara. Nachádzam sa v úkryte Akatsuki."
„Akatsuki....."
„Práve som sa stala oficiálnym členom."
„Dobrá práca. Môžeš mi prosím povedať ich schopnosti a úroveň?"
„Jasné. Je tu okrem mňa len jedno dievča. Volá sa Konan. Je na úrovni Kage a ovláda papierové techniky. Ďalší je Uchiha Itachi. O ňom vám ani nemusím hovoriť. Potom Hoshigaki Kisame. Vlastní jeden s mečov Skrytej Hmlistej Samehadu. Taktiež má šialene veľké množstvo chakry a ovláda Suiton. Sasori z Červených pieskov je bábkar. Vo svojich zbraniach má jedy na, ktoré takmer vôbec neexistujú protijedy. Ďalej Deidara. On má kekkei genkai, ktorý mu umožňuje urobiť s ílu výbušniny. Potom Kakuzu. Neviem presne, čo je jeho technika, ale so svojím kekkei genkaiom dokáže zošiť odseknuté časti tela. Ďalej už o ňom nič neviem. Jeho parťák Hidan je nesmrteľný. Raz som mu odtrhla hlavu a on prežil. Techniky neviem. Potom je tu ich špión. Na vlastné oči som ho nikdy nevidela, ale počula som, že je nemožné ho chytiť a ich vodca Pain má rinnegan. To je všetko.
„Sú oveľa silnejší než som čakala."
Akoby toho nebolo dosť teraz na nás začne útočiť Akatsuki. Budem musieť urobiť nejaké opatrenia. Unavene som vzdychla. Keby som vedela, aké bude náročné byť Hokage.
„Tsunade-sama, chcem vás o niečo poprosiť."
„Áno?"
„Deidara nezabíjajte. Prenechajte ho mne."
„Dobre. Som rada, že si živá a zdravá."
Odfrkla.
„Prepáčte už musím ísť. Volá ma vodca."
„Samozrejme. Opatruj sa."
„Ďakujem."
Spadol mi kameň zo srdca. Himara je v poriadku a poskytla nám dobré informácie. Ale neznela ako vtedy, keď odchádzala. Znela, tak chladne. Akoby bez duše. Hádam je v pohode.

Himara:
Keď som prerušila kontakt s Tsunade, začala som sa dusiť a z nosa sa mi spustila krv. Nebola som zvyknutá komunikovať na takúto diaľku.
„Himara, si ok?" kričal Sasori.
„Jasné."
Napriek duseniu som mala som dobrý pocit. Po dlhom čase som hovorila s niekým z Konohy. Tsunade znela zničene. Nečudujem sa. Viesť dedinu dosť unaví. Hádam som im poskytla dosť informácií. Ale na druhej strane mi prišlo ľúto, že zrádzam svojich priateľov tu. Tsunade som požiadala, aby aspoň Deidara nezabili, preto, lebo sa mi stal bratom. Nechcem, aby zomrel, ale je mi ľúto aj Itachiho, Sasoriho trochu aj Kisameho a, aj keď to nerada priznávam, tak aj Hidana. Neviem, čo sa ten večer stalo, ale každú chvíľu mi to vŕta v hlave. Neviem, čo vlastne cítim. Prišiel mi atraktívny a v podstate normálny. Vždy, keď som sa ocitla v jeho prítomnosti, tak som mala ten istý pocit ako pri Kabutovi, ale teraz.... Znovu som počula, ako ma Pain volá. Utrela som si krv z tváre a išla do konzultačnej miestnosti. Bola to vlastne miestnosť s kamennými stenami, drevenou podlahou a veľkým stolom uprostred. Boli tam všetci okrem Itachiho. Sadla som si medzi Kisameho a Deidara, ktorý živo diskutoval so Sasorim.
„Vyzeráš, akoby ťa niečo zaskočilo," prihovoril sa mi žraločí muž šeptom.
„Čo tým myslíš?"
Kisame sa uškrnul.
„Ak ťa niečo trápi alebo sa niečo stalo kľudne mi to povedz. Sľubujem, že to nikomu neprezradím."
Nadvihla som obočie.
„Každý mi povedal svoje tajomstvo a žiadne som neprezradil."
Neviem prečo, ale mala som pocit, že mu môžem dôverovať. Hodila som očkom po každom členovi. Nikto sa na nás nepozeral. Zhlboka som sa nadýchla.
„No, včera sa u mňa zastavil Hidan a ja.....neviem to vysvetliť, ale....pripadá mi atraktívny, ale je v tom niečo viac."
Kisame s úsmevom prikyvoval.
„Čakal som, že sa zamiluješ do Itachiho, ale ty nie a zamilovala si sa do psychopata."
Sklopila som oči.
„Zatiaľ si nie som istá."
„Hidan nikdy nikoho nemiloval. Vždy, keď uvidel nejaké dievča myslel len na......,ale ak ti ukázal svoju normálnejšiu stránku, tak sa do teba skutočne zamiloval."
„Zdá sa, že ho dobre poznáš."
Kisame sa uškrnul.
„Skôr mám dobrý postreh."
Položil mi ruku na rameno a povzbudzujúco sa usmial. Trochu ma to povzbudilo. Medzitým prišiel Itachi a schôdzka sa začala.
Pain vstal zo stoličky a spustil:
„Zajtra pošlem na misiu troch ľudí, aby polapili Kera."
„Kero? Ako Surovec Kero?" spýtal sa Sasori.
Pain prikývol.
„Za jeho polapenie sú dva milióny ryou. He he he," zasmial sa Kakuzu a šúchal si ruky.
„Na túto misiu pôjde Himara, Sasori a Kakuzu."
Skvele. Fakt úžasné. Money man a blázon posadnutý bábikami.
„Moment! Ja nejdem. Musím ešte niečo skontrolovať," namietal Kakuzu.
"Ty len chceš skontrolovať výherné losy,"vyštekol Pain, na čo Kakuzu sa rozčertil. Vzdychla som si. Kakuzu to začul a spustil niečo na moju adresu. Vytiahla som z vrecka víťazný los o 500 000 ryou a položila ho pred Kakuza. Ten sa zatváril túžobne, ale odvrátil sa. Zavrčala som a vytiahla ďalší. Normálne sa mi podarilo kúpiť dva výherné lístky naraz. Lenže ja ich nijak nevyužijem, ale hodia sa na podplatenie. Nakoniec na to kývol.

Hidden feelingsWhere stories live. Discover now