Skrytá vášeň

48.A otázka znie

Katherine
    Už sú to približne dve hodiny čo prišli všetci hostia. Celý čas som si nesadla a snažila sa zariadiť každému z nich ten najväčší prepych. Avšak na mojich opuchnutých členkoch už to je výrazne vidieť.
,, Láska môžeš nachvíľu?"
,, Samozrejme," dotkla som sa Nicolasovej ruky a spoločne s ním odkráčala k neznámej osobe.
,, Toto je Daniel Zucco, priateľ, ktorého som ti spomínal."
,, Teší ma slečna Katherine, veľa som o vás a vašej neskonalej kráse počul. Tehotenstvo vám taktiež pristane," keby pokračoval prisahala by som, že sa buď podlieza alebo ma balí. No potom mi došlo, že v tomto stave by ma balil už len málokto.
,, Aj mňa teší pán Zucco, snáď sa nám dnes podarí dokonale osláviť váš veľký úspech."
Obaja sme si venovali úsmev a on napokon odišiel.
,, Mala by si si ísť oddýchnuť Katherine. Nepáči sa mi ako sa presiluješ. Máme predsa služobníctvo."
,, Rada sa spolieham sama na seba."
,, Ale ja spolieham na to, že sa vám nič nestane. Takže ma poslúchni a choď si nachvíľu oddýchnuť."
,, Vieš o tom, že mne nemôžeš rozkazovať tak ako tvojím zamestnancom? Nebojím sa ťa ako oni."
,, Mala by si sa," povedal potmehúcky a prisahám, že keby nemám práve brucho veľké ako melón tak už nie sme v sále ale v spálni.
,, O pol hodinu som späť, to ti musí stačiť."
,, To na prípravy úplne stačí."
,, Na aké prípravy?"
,, Ja som povedal prípravy? Žiadne láska, pomýlil som sa."
,, Si si istý?"
,, Samozrejme. Veď predsa všetko potrebné si pripravila ty," rýchlo ma pobozkal a odkráčal. Je na ňom vidieť, že sa cíti pred ľuďmi nesvoj. Nevie čo rozpráva.

Nicolas
   ,, To bol ochlp Nicolas," zasmial sa Adriano s Danielom.
,, Viem! Skoro som sa preriekol. "
,, Videli sme to."
,, Je všetko pripravené?"
,, Vlaste áno, ľudia, miestnosť. Už je len na tebe kedy to odštartujeme."
,, Dobre. Ďakujem."
,, Toto je prvý krát v živote čo ťa počujem ďakovať."
,, Neprovokuj!"
,, Hlavne to prosím nepokaz a nepovedz nejakú bezcitnú kravinu."
,, Nie je to hlúposť?"
,, Pomiatol si sa? Teraz chceš vycúvať?"
,, Nie to nie? Len," zaváhal som.
,, Len čo?"
,, Len čo ak," zbláznim sa.
,, Žiadne čo ak! Mafián, ktorý zabíja ľudí, bezcitne strieľa do hláv a každého kto spraví niečo len o milimeter inak ako si to sám predstavuje potopí na samé dno sa teraz bojí takejto maličkosti?"
,, To nie je maličkosť ty kretén!"
,, V porovnaní s tvojím každodenným životom to maličkosť teda je."
Majú pravdu, toto zvládnem.

Katherine
   Prešla pol hodina? No dobre možno aj hodina, pretože som zaspala. No a čo? Ja môžem. Avšak uznávam, že je najvyšší čas vrátiť sa späť medzi hostí a byť tou najvzornejšou hostiteľskou aká kedy chodila po povrchu zemskom. A tak som aj spravila. Ocitla som sa opäť v sále medzi ľuďmi. Všetci boli skoro tam kde boli aj keď som odchádzala. Nič sa vlastne nezmenilo. Niektorí si podľa mňa ani nevšimli, že som tu nebola. Iní mi zase venovali milý úsmev. Zrazu ku mne prišiel Adriano.
,, Katherine mohla by si ísť nachvíľu so mnou?"
,, Prečo? Stalo sa niečo?"
,, Áno,na terase vznikol menší konflikt medzi hosťami a rozbila sa tam váza. Chcem ti to len ukázať."
,, Veď zamiesť pár črepov môžte aj bezomňa."
,, Nicolas chcel aby si skontrolovala či sa tam nič iné nepoškodilo."
,, Tak dobre."
Ponúkol mi rameno a priznám sa, s radosťou som ho prijala. Nebehá sa mi teraz práve ľahko a s mojou prirodzenou rýchlosťou by som tam prišla o takých 15 minút. Avšak s jeho podporou to šlo o niečo rýchlejšie a o chvíľu som stála na terase. Zábradlia boli obmotané krásnymi svetielkami a na zemi boli rozložené sviečky.
,, Toto som ja neprichystala," podotkla som v prekvapení. Adriano sa len zasmial a viedol ma približne do stredu terasy.
,, No ty veru nie, ale neboj o chvíľu všetko pochopíš." V oknách a na záhrade sa zrazu objavili pohľady hostí a ja som tam stála bez toho aby som čo i len tušila čo sa to deje. Ešte aj Adriano ma tam nechal stáť ako najväčšieho hlupáka. Náhle som však od chrbta započula známy hlas. Prudko som sa otočila a uzrela Nicolasa kľačať na kolene s divnou krabičkou v ruke.
,, Ahoj."
,,Ahoj,"odzdravil s menším náznakom smiechu.
,, Však nechceš urobiť to čo si myslím?"
,, Záleží od toho čo si myslíš."
,, To je jedno."
,, Mne to nie je jedno."
Do očí mi vošli slzy. Zas.
,, Láska mám na teba jednu otázku."
,, A tá otázka znie?"
,, Katherine chcela by si upevniť náš vzťah, stať sa mojou manželkou a pyšne nosiť priezvisko Morrelo?"
Myslím, že moje hormóny práve explodovali a z pár sĺz sa stali Niagarské vodopády.
,, Samozrejme, že áno!" Vykríkla som s radosťou. On mi na prst navliekol krásny, jemný zlatý prstienok. Keď tak urobil, postavil sa a venoval mi ten najkrajší a najsladší z bozkov. Ľudia začali tlieskať,no to som tak veľmi nevnímala. Cítila som len jeho vôňu a tešila sa na to kedy budeme opäť sami.