12. Uvedomujem si

1.8K 51 0
                                    

Prešiel týždeň a Nicolas sa so mnou stále nebaví. Nepovie ani slovo, nepozrie sa na mňa. Dosť ma to štve.
Z myšlienok ma vyviedla slúžka, ktorá zaklopala na moju izbu.
,, Slečna podarilo sa mi nájsť ten hotel."
,,No tak hovor rýchlo!"
,,Hotel Claude slečna."
,, Ďakujem ti."
,, Prosím vás neprezraďte ma pánovi Nicolasovi."
,,Neboj sa."
Prikývla a odišla.
Konečne som našla hotel v ktorom býva Adriano. Musím sa s ním súrne porozprávať. Ako sa tam mám ale dostať? Nicolas ma nikde nepustí a teraz momentálne sa ho nemôžem ani spýtať.
Bežala som rýchlo za skúškou, ktorá mi poskytla info o hotely.
,, Prosím ťa, vieš mi zistiť číslo na ten hotel?"
,, Pokúsim sa slečna."
Kurva cítim sa ako sprostá keď si proste nemôžem vygoogliť to číslo. Mobil ani počítač mi stále nedali a cítim sa tu ako zlatovláska vo veži. Prešlo 15 minút a bola tu slúžka.
,,0908 647 452."
,, Ďakujem a mám ešte jednu prosbu."
,, Akú?"
,, Odkiaľ by som tam mohla zavolať?"
,, Slečna pán Nicolas by ma zabil keby sa dozvie , že vám pomáham utiecť."
,, Utiecť?"
,,Chcete predsa aby vám pán Adriano pomohol utiecť."
,,Ten by mi nikdy nedovolil utiecť."
,,Tak čo od neho chcete?"
,, Potrebujem sa s ním len porozprávať, ale Nicolas ma za ním nepustí."
,,V poriadku, počkajte ma večer pri húpačke."
,, Ďakujem."
Bola som šťastná , že sa mi konečne niečo podarilo. Adriano je jediný s kým sa tu môžem pozhovárať.
Hodiny išli pomaly no predsa som sa dočkala. Bola už tma a tak som sa vybrala do záhrady,tak ako som sľúbila. Slúžka tam už stála a držala v ruke telefón. Tak kde máš tie gorily teraz Nicolas? Smiala som sa pri pomyslení, že porušujem ďalšie z jeho pravidiel.
,,Nech sa páči slečna."
,, Ďakujem ti."
Zobrala som mobil a vytočila som číslo hotela.
,,Por favor?"
(Prosím?)
Kurva to ma mohlo napadnúť, že budú rozprávať po španielsky.
,,Can you speak english please?"
(Vedeli by ste po anglicky prosím?)
,,Of course, how can I help you?"
(Samozrejme,ako vám môžem pomôcť?)
,,Would you be able to connect me with Adriano Accardo?"
(Vedeli by ste ma spojiť s Adrianom Accardom?)
,,Give me a second."
(Dajte mi chvíľku)
,,Of course."
(Samozrejme)
,,Who's calling him?"
(Kto mu volá?)
,,Just say Katherine, he'll know."
(Len Katherine, on bude vedieť)
Chvíľku som čakala. Pravdupovediac poriadnu chvíľku ale zrazu som započula ten hlas.
,, Katherine?"
,,Adriano?"
,,Rád ťa počujem."
,,Chcela som ísť za tebou ale Nicolas by ma určite nepustil."
,,Stalo sa niečo?"
,, Trošku sme sa pohádali."
,, Dôvod?"
,,Strelila som mu facku."
,, Čo si urobila?"
,,Proste som mu strelila."
,, Prečo?"
,, Príliš si dovoľoval."
,, Vieš Katherine, pre mafiána ako je on nie je ľahké preniesť sa cez niečo také."
,,Ani sa na mňa nepozrie."
,,A nie je to práve to čo si chcela?"
,, Možno."
,, Katherine musím končiť, mám dôležitý hovor. Popremýšľaj nad tým."
Zrušil.
Nie je to práve to čo si chcela? Táto otázka mi koluje hlavou. Áno vadil mi, nenávidela som ho. Avšak teraz mi chýba to jeho večné láska sem, láska tam. Žeby som ho začínala mať rada?
Nie,nie, nie je to môj únosca! Nemôžem ho mať rada!

Adriano
Po dlhej dobe som počul ten hlas. Neviem prečo ale strašne mi chýbal. Keď som ju počul bol som najšťastnejší na svete. Štastie mi ale nevydržalo dlho.
Začína k nemu niečo cítiť, to je isté. Chcel som aby mi všetko vyrozprávala, aby cítila , že mi môže dôverovať. V tom mi ale zazvonil telefón na ktorom bolo veľmi známe meno, Nicolas.

Skrytá vášeňWhere stories live. Discover now