Skrytá vášeň

46.Hotel

Nicolas
   Prevolal som všetkých. Adriano prezistil každý hotel v okolí a z kamerových záznamov už tušíme kde je. Do toho hotelu s názvom Granada del Peru práve vstupujem.
,, Kde je ubytovaná slečna Katherine prosím?"
,, Kto?"
,, Pred chvíľou som vám volal. Som Nicolas Morrelo."
,, Pán Nicolas. Už vás čakáme pane. To dievča by malo byť na čísle 69, tretie poschodie."
,, Ďakujem."
Hneď som sa výťahom vyviezol na tretie poschodie a kráčal smerom k dverám izby 69. Zaklopal som a neozíval sa. Pochybujem, že by mi dobrovoľne otvorila. Po chvíli sa dvere otvorili. Hneď ich chcela zabuchnúť,no moja noha bola rýchlejšia. Vsunul som ju do dverí a silou si otvoril sám.
,, Katherine nerob hlúposti."
,, Vypadni!"
,, Musíme sa porozprávať. Bál som sa o teba láska."
,, Nahovor mi tak!"
,, Doteraz ti to nevadilo."
,, Ten kto nevie brať aj ten malý život v mojom vnútri, nemôže byť moja láska."
,, Choval som sa hlúpo."
,, Teraz tu ideš hrať divadlo? Vypadni kým sa ovládam."
,, Zabúdaš kto som Katherine."
,, Kto? Myslíš, že sa ťa bojím?"
,, Nie. Nechcem aby si sa ma bála, no neskúšaj moju trpezlivosť."
,, Tak vypadni a budeš mať pokoj."
,, Sadni si."
,, Daj mi pokoj!"
,, Povedal som sadni si!"
Na moje prekvapenie to urobila bez ďalších protestov. Ja som si kľakol na obe nohy pred ňu a chytil ju za ruky.
,, Mrzí ma ako som reagoval. Pozri, pochop aj ty mňa láska moja."
,, Ja mám pochopiť teba? Robíš si zo mňa srandu?"
,, Som mafián! Krutý, zlý a bezcitný. Ty si bola jediná, ktorá vo mne prebudila aj cit lásky, o ktorom som si myslel, že vo mne vymizol. Teraz do môjho života prichádza nová láska, už to viem. A zľakol som sa jej."
,, Ja neviem čo ti k tomu povedať."
,, Nehovor nič, len buď pri mne."
Jemne som sa k nej naklonil a snažil sa ju pobozkať, ona sa však prudko postavila a kráčala k dverám.
,, Myslíš si snáď, že si jediný, ktorý sa zľakol? Ja som tá, ktorá by sa mala báť! Ešte ťa mám aj chápať? Kto bude chápať mňa?"
,, Ja predsa."
,, Ty to nedokážeš."
,, Doteraz mi to šlo."
Pokrútila hlavou a otvorila dvere.
,, Odíď, inak odídem ja!"
,, Ideme domov láska."
,, Ty ideš domov! Ja tu zostávam."
,, Neprotestuj Katherine!"
,, Choď už preč!" Začala kričať a po lícach jej stekali slzy. Trhalo mi to srdce. Podišiel som k nej. Dvere prudko zavrel a ju pritlačil k stene. Plakala a metala hlavou zo strany na stranu. Sem tam zakričala aby som ju pustil.
,, Nevzpieraj sa láska."
,, Prosím prestaň!"
,, Upokoj sa."
,, Tak ma pusť!"
Nachvíľu som povolil a ona sa zapozerala do zeme. Plakala, stále. Dýchala veľmi rýchlo. Chcel som ju tu a teraz. Tak veľmi. Keď sa ako tak upokojila utrel som jej slzy. Niekoľko krát som ju pohladil a ona sa na mňa konečne pozrela. No pohľadom tak veľmi prázdnym, že ma ztriaslo. Opäť som sa zmocnil jej rúk, ktoré som jemne zdvihol ponad jej hlavu. Rukou som sa dotkol jej brady a nastavil si jej pery priamo pred tie moje. Potom mi už konečne oddala svoje pery. Jemne, s láskou sme sa pomaly premiestnili k posteli. Položil som ju pod seba a opäť ju pohladil.
,, Ľúbim ťa Katherine."
,, Tak mi to dokáž!"
Teraz už som sa usmial diabolským úsmevom, ktorý jej vyčaril úsmev na tvári. Naše pery začali dravú vojnu. Moje ruky boli všade. Tie jej sa pevne chytili periny a čakali pokračovanie. O pár minút čistých bozkov sme stratili každú malú látku, ktorá sa snažila pokryť naše telá. Zmocil som sa jej. Patrila mi tak ako vždy. Tak ako to vždy malo byť! Ona sa narodila pre mňa. Keby sa jej pokúšal niekto iný, znova čo i len dotknúť, bez milosti ho zabijem. To dieťa je naša ďalšia šanca. Šanca začať náš vzťah od začiatku bez problémov , ktoré spôsobil jej druhý únos. Už je navždy moja. Ona, aj to malé.