Skrytá vášeň

44.Padne rozhodnutie

Katherine
   Prešli dva dni. Väčšinu z toho som strávila na záchode. Bolo mi veľmi zle. Uvažovala som čo som na tom plese mohla zjesť. Prípadne či som tam nechytila nejakú virózu.
Chalani sa sem snažili vždy dostať. Ak neklopal jeden, snažil sa sem dobyť druhý. Vždy som ich však poslala preč, nemala som náladu na ich hlúpe otázky a už vôbec som nechcela aby ma brali k doktorovi. Nenávidím doktorov, mám z nich veľký strach a oni by ma tam určite donútili ísť.
,, Katherine otvor kurva!" Nicolasovi dochádzala trpezlivosť.
,, Ak okamžite neotvoríš vyvalím dvere!"
,, Nicolas choď preč, prosím ťa!"
,, Raz!"
,, Prosím nechaj ma!"
,, Dva!"
Vedela som, že je schopný tie dvere naozaj vytrhnúť z pántov a tak som sa ťažko postavila.
,, Tri!"
A vtedy presne som otvorila.
,, Čo to robíš Katherine?"
,, Prečo ma nenecháte na pokoji?" Po lícach mi stekali slzy, no s ním to ani nepohlo.
,, Dva dni si nejedla. Musíš jesť!"
,, Nemám chuť."
,, Neštvi ma!"
,, Nechcem."
,, V tom prípade ideme k doktorovi."
,, Nie!"
V tej chvíli sa mi zatočil celý svet. O pár minút som už videla len tmu.

Nicolas
   ,, Katherine zobuď sa! Katherine! Do piče! Marco!" Ten hneď pribehol.
,, Kriste čo jej je?"
,, Neviem. Odpadla! Rýchlo, volaj doktora!"
Urobil čo som mu kázal a hneď volal.

Katherine
   Prebudila som sa na svojej posteli. Marco ma držal za ruku a Nicolas chodil hore dole po izbe. Pri posteli čakala stará pani v bielom a mne bolo hneď jasné, čo tu robí.
,, Čo to má byť?"
,, Pani doktorka ťa vyšetrí a nebudem sa o tom ani baviť," zavrčal Nicolas.
Oni dvaja odišli a nechali ma tam s ňou samú.
,, Tak slečna, čo Vám je?"
,, Nič."
,, Chcem Vám pomôcť."
,, Zvracala som."
,, Koľkokrát približne?"
,, Už to sú dva dni."
,, V kuse?"
,, Nie, s prestávkami samozrejme."
,, Jedla ste niečo čo by vám mohlo uškodiť?"
,, Jedla som jedlá, ktoré poznám, nikdy predtým mi z nich nič nebolo."
,, A za tieto dva dni ste už do seba niečo dostala?"
,, Nie."
,, Dobre, tak sa vyzlečte."
,, Nebudem sa vám vyzliekať!"
,, Som lekárka."
Prevrátila som očami a nakoniec ju poslúchla. Vedela som, že nemám na výber. Ona sa ma začala nepríjemné dotýkať. Masírovala mi brucho.
,, Bolí vás to?"
Pokrútila som hlavou.
,, A toto?"
,, Nie."
,, Dobre slečna, teraz to bude trošku nepríjemné."
Presunula sa od brucha k môjmu rozkroku.
,, Je to nutné?"
,, Pri mojom podozrení áno."
Srdce mi išlo vyskočiť z hrude. Ona sa ma tam dole dotýkala ako keby nie som človek ale dáka krava. Pchala do mňa ruky a ja som mala namále od toho jej jednu streliť.
,, Hotovo."
Dala si dole rukavice a prihlúplo sa stále usmievala.
,, Asi Vám výsledok poviem až pri chlapcoch."
,, Mám sa báť?"
Pokrútila hlavou a šla k dverám po nich.
Všetci traja sme čakali na jej rozsudok. Triasla som sa ako osika.
,, Tak slečna, bude z vás mamička."
Srdce sa mi zastavilo.
,, Ste si istá?"
,, Stopercentne, ste v 2 mesiaci."
Po lícach sa mi roztiekli slzy. Nie som na dieťa pripravená!
,, Kto z nás je otec?" Spýtal sa Marco.
,, Myslela som, že to viete vy," povedala zaskočená doktorka.
,, Dá sa to zistiť, však?"
,, Áno, samozrejme, príďte o týždeň ku mne do nemocnice."
Všetci sme sa s lekárkou rozlúčili a ona odišla.
Marco bol veľmi natešený, no Nicolas bol ticho, s neutrálnym výrazom.
,, Budeme rodinka miláčik," povedal Marco.
Ja som sa naňho usmiala.
,, Mohol by si nás tu chvíľu nechať prosím?" Povedala som mu a on odišiel. Zostali sme tam s Nicolasom a on stále mlčal.
,, Nič nepovieš?"
,, Neviem čo chceš počuť."
,, Ja čo chcem počuť? Nevieš povedať svoj názor?"
,, Neplánoval som decko!"
,, Myslíš, že ja hej?"
,, Čo ak to bude jeho?"
,, Vtedy padne rozhodnutie. Nebudem brať dieťaťu otca."
,, Takže vlastne decko, ktoré tu ešte ani nie je rozhodne o tom koho miluješ?"
,, Tehotenstvo všetko komplikuje."
,, Ja nie som pripravený byť otcom kurva!"
,, Tak si si mal dávať pozor čo kedy vysunieš!"
,, O žiadne decko som si nežiadal kurva!"
,, Prestaň sa ku mne chovať ako ku nejakej okoloidúcej štetke!"
,, Prepáč, no je to pre mňa nové."
,, Pre mňa tiež! Mne sa teraz zmení celý život! Takže ma tu z ničoho neobviňuj!"
Treskla som dvermi a odišla. Nemala som náladu ani na Marcove sladké rečičky ani na Nicolasove výkyvy nálad. Rúti sa mi život a rastie vo mne potomok, ktorého otec je zatiaľ neznámy.