Skrytá vášeň

34.Buď ja alebo on!

Marco
   Katherine nič iné nerobí len behá z jedného rohu k druhému a plače.
,, Už by stačilo miláčik."
,, Zbláznim sa! Zbláznim!"
,, On sa vráti."
,, Nie! Je príliš tvrdohlavý. Navyše ani mne by sa nepáčilo keby mi povie, že ma podviedol."
,, Priznaj, že tá láska medzi vami aj tak nemohla byť až taká vážna. Inak by si so mnou nespala."
Vtedy som už cítil len jej ruku na mojom krku.
,, O mojej láske nikdy nepochybuj Marco! Ja keď ľúbim tak ľúbim ako nikto iný! Ešte raz niečo také povedz a pocítiš aká silná vie byť moja ruka!"
,, Tak prečo si ho podviedla?"
,, Pretože som nečakala, že dokážem ľúbiť dvoch mužov naraz!"
,, Jedného musíš ľúbiť viac miláčik."
,, Nie! Nechaj ma! Musím ísť, nájsť Nicolasa."
,, A čo ja?"
,, Ty si v dobrých rukách."
,, Zostaň so mnou miláčik! Ty si liek, ktorý mi predpísal doktor."
,, Veľmi sa oňho bojím! Musím ho nájsť."
Katherine vyletela z izby a bežala neznámo kam. Sprostý Nicolas! Všetko mi komplikuje! Nenávidím ho!

Nicolas
   Kedy? Ako? Prečo? Prečo mi to urobila? Začo ten trest? 

Katherine
   Hľadala som už snáď všade. Kde môže byť? Bojím sa, že si niečo spravil.
   Ako som tak kráčala po pláži popri mori, zbadala som mne známu postavu. Otočený chrbtom sedel na kameni a díval sa do neznáma. Nepovedala som nič. Len si vedľa neho sadla.

Nicolas
   Prišla! Ani slovko nepovedala. Len sme sedeli a neprehodili slova.
   ,, Nicolas?"
,, Hm?"
,, Myslíš, že mi dokážeš niekedy odpustiť?"
,, Neviem Katherine, veľmi si ma sklamala."
,, Viem."
,, Smiem sa ťa niečo opýtať?"
,, Čokoľvek!"
,, Prečo? Dal som ti svoje srdce, dušu, celého seba. Dôveroval som ti a so všetkým sa zdôveril. Vždy ťa chránil a nesmierne ľúbil. A ty? Ako si sa mi odvďačila? Zaprela si ma a zradila."
,, Nie láska, tak nehovor prosím! Nikdy som ťa neprestala ľúbiť!"
,, Takže si potrebovala len uhasiť túžbu po sexe?"
,, Nie to nie!"
,, Tak prečo kurva!"
Vtedy už veľmi plakala. Bolo mi to veľmi ľúto, nenávidel som keď plače. No teraz som s tým nemohol nič robiť.
,, Neviem Nicolas! Neviem!"
,, Tak to je škoda."
Postavil som sa a mal v pláne odísť. Ona mi však pevne chytila ruku a odmietala ju pustiť aj napriek môjmu silnému odmietaniu.
,, Nicolas prosím!"
,, O čo presne prosíš Katherine? Chceš odo mňa aby som ti odpustil a zabudol na ten podraz?"
,, Chcem aby si ma pochopil!"
,, Ako ťa mám pochopiť keď nechápeš ani samú seba!"
,, Veľmi ťa ľúbim a nechcem o teba prísť!"
Po tejto vete som si uvedomil ako veľmi ju ľúbim aj ja. Chcel som jej odpustiť, veľmi.
,, Dám ti návrh Katherine! Dnes večer nám letí lietadlo spať do Španielska! Môžeš ísť so mnou domov a tam už si všetko vyjasníme. Som ochotný ti odpustiť ak mi sľúbiš, že okamžite zabudneš na toho hajzla, ktorý teraz leží v nemocnici."
,, Ja...ja...ja."
,, Buď ja alebo on Katherine!"
Ona len ďalej plakala.
,, Máš čas do 17:00. Napíš mi správu ako si sa rozhodla a či ťa mám teda čakať na letisku. Buď letím s tebou alebo bez teba."
Teraz som už nečakal a okamžite odišiel.