Navždy dcérou mafiána

36.

Elizabeth

Sedíme spolu v aute a pomaly nás šofér vezie domov. V hlave si tak premietam ako to povedať otcovi čo najšetrnejšie a najopatrnejšieho, aby náhodou nedostal infarkt, prípadne neurobil nejakú hlúposť, ktorú by možno neskôr ľutoval.

Stále premýšľam a v hlave si pretáčam, či povedať otcovi kto je otcom dieťaťa, pretože nechcem, aby sa niečo stalo Dariovi, aby mu nejako ublížil. Určite to bude chcieť vedieť a tej reakcie sa obavám.

Uvedomujem si a to úplne, že Daria milujem a nemôžem dopustiť, aby sa mu niečo stalo. Mal by to vedieť a som si toho plne vedomá, čo však keď jeho city už nie sú ako predtým? Nechcem, aby bol so mnou iba kvôli tomu, že som matka jeho dieťaťa. Takýto vzťah by som nechcela. Byť s mužom, ktorý ma nemiluje, ja jeho áno s mužom, ktorý je so mnou iba z povinnosti.

,,Ja sa tak veľmi teším, že budeš mať dieťa, neviem sa dočkať kedy to oznámiš Dariovi, som si istá, že sa poteší," vytešuje sa Alica, ale ja na ňu pozerám s vážnou tvárou.

,,Dúfam že mu to povieš Elizabeth, nepremýšľaš o tom, že mu to zamlčíš," karhá ma, ale ja len ticho sedím vedľa nej. Pravdu, stále mi to behá hlavou, ale ešte som sa úplne nerozhodla.

,,Hovor tichšie Alica, nie sme tu sami," upozorňujem ju, pretože je s nami v aute ešte šofér. Snáď ju nepočul.

,,Prepáč akosi mi to vypadlo," ospravedlňuje sa mi.

,,Neviem čo bude nasledovať, rozmýšľala som aj nad tou možnosťou, že ho budem vychovávať sama, s Vašou pomocou by som to zvládla," šepkám jej, aby nás nikto iný nepočul.

,,Dúfam, že si robíš srandu Elizabeth, má právo to vedieť," opäť zvýši hlas a ja jej prekryjem rukou ústa. Pokrčí plecia a uvedomí si to, že má byť tichšie.

,,Viem, že by som mu takú vážnu skutočnosť nemala zamlčať, ale vži sa do mojej situácie. Najprv musím vyriešiť otca, to bude ťažké a pevne verím, že budeš stáť pri mne. Neviem prečo, ale na teba má slabosť," navrhujem jej a chcem, aby ma podržala, keď mu to budem hovoriť.

,,Možno, preto že čakám jeho vnuka, mohli by sme to teda využiť, pri mne bude určite miernejší, ak ma ovšem nepošle preč," konštatuje a tým mi vôbec nepomáha.

Brala som to ako samozrejmosť a teraz mám pochybnosti, či sa to podarí. Otec je otec a ja som jeho dievčatko, teda pre neho. Normálne som už žena a akosi ten fakt nechce prijať.

,,Dobre, čo bude to bude, musím sa mu postaviť zoči voči a vypočuť si každú jeho výčitku, pretože povedzme si otvorene určite ich bude neúrekom," stlačí mi ruku, aby ma utešovala a trošku to aj pomáha.

Ani si neuvedomím a auto príde domov. Obe vystúpime a Alica ma chytí za lakeť, aby ma povzbudila. Spoločne vykročíme k domu.

Pri vstupe do domu z pracovne započujem hrozný krik. Čo to je?

,,Čo sa to deje?" spýtam sa domácej, ktorá sa objavila v hale, keď k nám pristúpi.

,,Pán Dawson má návštevu, prišiel pán Mancini," vypovie nám, ja vyplašene zazriem na ňu a potom na Alicu.

Nečakám ani sekundu a rozbehnem sa za nimi. Našťastie pracovňa nie je ďaleko od haly, tak som tam v pomerne rýchlom čas.

Rozrazím dvere a uvidím obraz, ako otec drží Daria pod krkom a chystá sa mu vraziť.

,,Otec!" skríknem a verím, že toto oslovenie zabráni v tom, aby vykonal čo sa chystá urobiť. Aby mu nevrazil.

,,Elizabeth, čo tu robíš? Boli ste predsa s Alicou u doktora," uvoľní zovretie a všetci na seba pozeráme, preskakujeme očami jeden na druhého. Čo mám povedať?

,,Elizabeth prepáč, nevedel som, že si to otcovi nepovedala," prehovorí ku mne Dario a urobí pár krokov mojím smerom, keďže ho otec pustil. Bože čo to urobil? On mu to povedal skôr ako ja.

,,Dario len mi nepovedz, že si to otcovi prezradil. Chcela som sa s ním o tom porozprávať sama, prvá, všetko si to posral," zvresknem na neho a v tom vbehne do miestnosti aj Alica.

,,Prepáčte, že meškám, ale nám tehotným to trvá trošku dlhšie kým sa dostaneme na určité miesto," pachtí a lapá po dychu. Takto mi tu akurát skolabuje. To by som si vyčítala.

,,Alica nemôžeš sa takto namáhať, ublížiš sebe aj dieťaťu," zvrtnem sa k nej a pohladím ju po chrbte. Chúďatko, nechcela by som, aby sa jej a bábätku niečo kvôli mne stalo.

,,Zachvíľu to čaká aj teba, takže sa na to priprav," vyhŕkne zo seba a v tom si uvedomí čo spravila. Že sa prekecla. Ľútostivo na mňa zdvihne zrak. Super toto teda ide, keď sa kazí tak sa kazí.

Civejú všetci na mňa a otec pritom krúti hlavou. Takto sa to nemali dozvedieť.

,,Elizabeth, vysvetlíš to?" hrubým a zákerným hlasom na mňa prehovorí otec. V očiach mu čítam sklamanie a zradu.

Bože mne je zle ja to asi nedokážem. Začne sa mi točiť hlava a nohy slabnúť. Zahlmlieva sa mi pred očami. Cítim, že sa už viac neudržím na nohách.

,,Elizabeth!" z diaľky počujem Alicin krik. Kútikom oka zriem ako v poslednej chvíli ku mne priskočí Dario a zachytí ma.

Predstavovala som so to úplne inak a nedokážem pochopiť, ako sa to môže takto behom chvíli zvrtnúť.

Za toto ma otec znenávidí, neodpustí mi to!