Navždy dcérou mafiána

5.

Elizabeth

Kráčam za Gullietou do mojej dočasnej izby. Na leto to bude môj nový domov a potom odídem naspäť. Zatiaľ je to tu všetko pekné a ľudia sú milý, najmä Dario.

Je veľmi sympatický a hlavné je, že nie je mafián. Na dva mesiace budem mať od nich pokoj. Zatiaľ sa nepýtal na Sieru, čo je veľmi dobré, ale budem sa držať našej nacvičenej reči a výhovorky, pretože mne improvizácia veľmi nejde. Ešte, že ma Siera perfektnú fantáziu, inak by som bola pekne v riti.

Izbu mám dosť ďaleko od schodiska takmer na konci domu, ale mne to nevadí. Je to tu veľmi pekné, na chodbách je skutočne veľa obrazov, takže sa mu ani nečudujem, že má ochranku, síce povedzme si úprimne, takému boháčovi by asi jeden dva obrazy nechýbali.

Steny sú natreté slonovinovou farbu a nachádza sa tu aj zrkadlo. Je to tu dokonalé, keď má takéto spoločné priestory aká bude moja spálňa?  Popravde už sa neviem dočkať.

Prídeme k dverám a horím samou netrpezlivosťou, aké to tam bude.

,,Slečna Elizabeth, toto je vaša izba, snáď sa nenahneváte, Mario vám už priniesol batožinu do Vašeho šatníka," prehovorí po dlhšej dobe ku mne Gullieta. Tipujem, že Mario je ten zamestnanec, ktorý mi vyberal batožinu z auta. Budem sa tu musieť s nimi zoznámiť, keďže tu pobudnem dva mesiace.

,,Nie to je v poriadku, ďakujem veľmi pekne," pokyniem hlavou jej smerom a milo sa na ňu usmejem. Stlačím kľučku a vkročím do izby.

Čakala som všetko možné, ale toto je sen všetkých žien. Ani som nedúfala, že budem mať takúto krásnu izbu. Je rovnakej veľkosti ako tá moja v New Yourku. V izbe sa nachádza obrovská biela posteľ s mnohými vankúšmi, menšou  sedačkou vínovej farby na konci postele, zlatý luster osvetľuje izbu a na zemi je veľký biely koberec. Po bokoch postele sú biele stoliky, na ktorých sú malé lampy. V rohu izby stojí kreslo rovnakej farby ako sedačka pri posteli. Na protiľahlej stene je menšia komoda, nad ktorou je umiestnení televízor.

Hodím sa na posteľ a vyskúšam, aká je mäkká. V nej sa mi bude spať priam božsky.

,,Ak to bude všetko slečna Elizabeth, pôjdem dole pripraviť stôl na večeru," otočí sa a ani jej nestihnem odpovedať.

Som úplne zabraná do spoznávania mojej izby.

Po menšej chvíli vstanem z postele a pokračujem do ďalších dverí, ktoré sa v nej nachádzajú. Je to spojovacia chodba, z ktorej sa ide aj do šatníka a aj do kúpeľne. Mám vlastný šatník čo je úžasne. Svetlý s kreslami, veľmi praktický.