Navždy dcérou mafiána

19.

Elizabeth

Odkedy prišiel Dario za mnou správa sa zvláštne. Pri každej príležitosti sa ma nežne dotkne. Raz je to dotyk na chrbte, potom mi zastrčil vlas za ucho, neskôr mi prešiel hánkami po odhalenom pleci.

Neviem čo sa stalo, keď bol so svojou sestrou, o čom hovorili, ale akoby sa uvoľnil a už mu nič nebránilo v tom, aby mohol byť som mnou. Akoby ho niečo alebo niekto oslobodil a on si nechce nechať ujsť každú voľnú chvíľu so mnou. Takýto Dario sa mi veľmi páči, dokázala by som s ním žiť, navždy.

Áno dobre počujete, niečo k Dariovi cítim a je to pocit, ktorý neviem opísať. Nikdy som nič také necítila a je to to najlepšie, čo som kedy zažila. Niečo čo chcem mať zakaždým, keď budem s ním. Prežívať, keď budeme spolu a pre neho to bude rovnaké ako pre mňa. Týmito prejavmi to tak cítim.

Ak je toto láska, tak som zaľúbená. Zaľúbila som sa do Daria Manciniho. Len dúfam, že z jeho strany je to také isté a nemýlim sa. To by ma dosť mrzelo a neviem, či by som dokázala u neho ostať.

Moju pozornosť upúta silný potlesk na záhrade a každý jeden človek sa otočí tým smerom.

Je to Enrico, ktorý so Simonou stoja pri dvoch neodbalených krabiciach.

,,Mohol by som Vás na moment poprosiť, aby ste venovali mne a mojej úžasne manželke," pobozká ju na čelo a pokračuje, ,,pozornosť? Chceli by sme Vám týmto oznámiť, aké dva prírastky nám pribudnú do rodiny. Popravde ak sa mám priznať neviem sa dočkať, takže zlatko, mohla by si ako prvá rozviazať stuhu a nechať balóny vyjsť von?" urobí na ňu psie očká a ona mu pohladí tvár. Z tých dvoch priam sála láska, musel by to vidieť aj slepý.

,,Áno," odpovie mu na otázku a rozviaže prvú krabicu. Pomaly ju otvorí a z nej vyletia ružové balóny.

Tá nefalšovaná radosť, ktorú prejavil Enrico sa nedá vyrozprávať. Skákanie na jednom mieste a následne pobozkanie jeho manželky hovoria za všetko.

Ešte však neskončili. Ostáva aj jeho krabica, síce potom ako zistil, že bude mať dievčatko želanie sa mu splnilo už šťastnejší byť nemôže. Toľké šťastie, ktoré z neho vyžaruje je až ohurujúce a mne sa chce plakať. Mám slzy na krajíčku a skutočne im ti prajem.

Prejde k druhej krabicu a rovnako pomaly začne rozväzovať aj tú.

Ďalšie ružové balóny vyletujú a Enrico sa pritúli k svojej manželke. Slová 'milujem ťa' a 'ďakujem ti zlatko', 'spravila si zo mňa najšťastnejšieho muža' opakuje stále dokola. Pobozkajú sa pred všetkými a nedokážu sa od seba odtrhnúť. Z očí mu stekajú slzy a ja sa rovnako rozplačem ako oni dvaja. Je to krásny, veľmi emotívny a dojemný zážitok, že každý okolo mňa ho prežíva s nimi.

Niektorý tiež plačú, iný žiaria šťastím a želajú im len to najlepšie.

Láska dokáže veľké divy a takáto láska je tá najkrajšia, je to láska, ktorá každému jedného človeku ukazuje, že nikdy nevyhasne a je skutočná. Presne túto lásku si prajem aj ja a verím, že ju čoskoro nájdem. Možno som ju už našla, ale to sa ešte uvidí.

Prejdeme s Dariom k budúcim rodičom a obom im zagratulujeme. Teším sa veľmi s nimi a je to na mne vidieť. Síce sa nepoznáme dlho, ale už teraz viem, že títo dvaja sú úžasný ľudia, ktorým prajem len to najlepšie.

,,Elizabeth ja som taká šťastná, myslím si, že Enrico taktiež. Splnil sa mu sen a bude mať dokonca dve dievčatká," úprimne ku mne prehovorí a utiera si pritom oči. Aj ja som si ich osušila, nechcela som k ním pristúpiť celá uplakaná. Na to majú právo iba rodičia. Je to ich deň a chcem, aby si ho užili.

,,Teším sa s tebou, len tie dva malé pokladíky to budú mať ťažké," poviem, chvíľu popremýšľam, či to nebolo príliš opovážlivé, ale ona mi pritaká. Ešte raz ma stlačí v objatí a ja jej to opätujem.

Mám pravdu, budú to mať ťažké, ale aspoň budú mať mamu, ktorá ich podrží a pomôže im. Viem to stačilo mi tých pár hodín na to, aby som to o Simone zistila.

Moja mama taká nebola, vždy držala stranu otcovi, aj keď to s tou starostlivosťou preháňal, niekedy až príliš, možno keby sa ma viac zastávala, bolo by všetko inak, ale to už nezmením, je to také, aké to je a iné to nebude.

,,Máš pravdu, ale trošku im pomôžem," žmurkne na mňa a mne sa presne v tej chvíli preblesne hlavou 'nehovorila som to?' My ženy na to máme šiesty zmysel, nejako to vždy vycítime.

,,Sestrička teším sa s tebou a tebe švagor," pozrie sa smerom k Enricemu, ,,gratulujem. Urobil si moju sestru šťastnou a to ti nikdy nezabudnem," obaja sa po prvý krát odkedy som tu na seba úprimne usmejú a všimne si to aj Simona. Znova sa jej pustia z očí slzy a Enrico si ju vezme do náručia. Pobozká ju na pery a vysloví jej tie dve krásne slova 'milujem ťa'.

Obrátim tvár k Dariovi a až teraz si všimnem, že pozerá na mňa. Prepletiem si s ním prsty a bez prerušenia očného kontaktu dlho stojíme pri sebe.

Dario

Nie som padavka, ale zážitok mojej sestry ma dostal a vtedy som si uvedomil, že to čo cítim k Elizabeth nie je len túžba po sexe, ale niečo silnejšie.

Neviem presne tie pocity opísať, neviem čo je to 'láska' ako povedala Simona, nakoľko som ju nikdy nezažil. Rád by som to zistil a myslím, že sa mi to podarí, len keď budem s Elizabeth.

Teraz spolu sedíme v lietadlo ruka v ruke, ja ju hladím po nej a ona pritom zaspala.

Bála sa opäť cesty lietadlom, ale upokojil som ju hladkaním a šepkaním do ucha krásne slová. Teraz sladko drieme a ja sa neviem vynadívať. Najradšej by som takto zotrval stále, ale lietadlo práve pristálo a my sa musíme dostať domov.

,,Bábika, už sme tu," jemne jej nosom prechádzať po brade a líci a snažím sa ju prebrať. Áno, to oslovenie bábika naposledy zabralo, tak ho skúšam znovu.

,,Áno, Dario," pomaličky sa preberá a reaguje na mňa.

Otočí svoju hlavu ku mne a ja jej dám letmý bozk na čelo. Výraz jej tváre mi naznačil, že sa jej to veľmi páčilo. Musím si to zapamätať, aby som to využíval zakaždým, keď ju budem chcieť prebrať.

,,No poď, ideme domov, tam si môžeš pospať," prihováram sa k nej ďalej a hánkami ruky kĺžem po jej zamatovej pokožke tváre.

Začne si odopínať pás a tým mi naznačí, že s tým súhlasí. Obaja sa postavíme a vyjdeme z lietadla smerom k vozidlu. Čaká nás tam už Federico, ktorý nás odvezie domov.

Tam si ju uložím do svojej postele a pritúlim si ju. Nemusíme robiť nič, čo nebude chcieť iba ju chcem mať pri sebe a venovať sa jej.

Mlčky sa vezieme domov a občas sa na seba pozrieme.

Auto zastaví a obaja naraz vystúpime na chodník. Prejdeme k domu spolu doň vykročíme.

Vybehneme po schodoch smerom k svojim izbám a tam sa zastavíme. Otočím sa tvárou k nej a vyslovím vetu, na ktorú dúfam, že mi odpovie ako ja chcem.

,,Elizabeth, poď so mnou do mojej izby. Sľubujem, že nebudeme robiť nič čo by si nechcela. Chcem ťa mať len pri sebe a celú noc ťa objímať," podíde ku mne bližšie a položí si ruku na moju hruď na miesto, kde mám srdce.

,,Rada," jedno slovo, ktoré mi stačí na to, aby som vedel, že toto je začiatok niečoho úžasného.