Navždy dcérou mafiána

11.

Dario

,,No povedz mi, čo sa dnes stalo Victorio, chcem vedieť všetko do podrobna a hlavne to, čo sa ti zdalo podozrivé," stojím zoči voči jednému z mojich najlepších mužov a čakám na jeho odpoveď.

Chcem vedieť všetko, dnes z nej vytiahnem kde je problém a prečo mi klame. Viem, že má k tomu istý dôvod a chcem, aby mi ho povedala. Teda dúfam, že ho má.

,,Federico ju vyložil pane. Prikázala mu, aby odišiel a vraj sa mu ozve, keď bude chcieť ísť domov. Federico povedal, že sa vyhovorila na svoju kamarátku, vraj sa s ňou musí dohodnúť, či ju bude voziť alebo nie," začne rozhovor Victorio a ja počúvam, čo všetko zistil.

Victorio je jeden z mojich najlepších ľudí v sledovaní a vypočúvaní. Nikdy ma nesklamal a ani raz nezlyhal. Ja zamestnávam len tých najlepších ľudí, to je v tomto biznise veľmi dôležité.

,,Stretla sa so Sierou?" opýtam sa ho nakoľko mi táto otázka dosť výri hlavou.

,,Nie Don, celý deň behala po obchodoch a aj obedovala úplne sama. Celých, takmer šesť hodín bola sama v obchodnom dome. Zisťoval som si aj niečo o jej kamarátke a s rodinou vôbec nepricestovali na Sicíliu, vôbec sa tu nenachádzajú a ani sem nemajú rezervovaní let. Neviem čo sa deje, ale jej kamarátka sa s ňou určite nestretne ani zajtra a ani pozajtra. Lety sú plne obsadené na dva dni dopredu a ich mená sa v zozname pasažierov vôbec nenachádzajú," podáva mi informácie, ktoré sa mi dnes večer zídu.

,,Chcete o tom informovať jej otca?" položil mi otázku, na ktorú som sám nevedel ako odpovedať.

Keby som sa ozval jej otcovi určite ju pošle naspäť do Ameriky a ja sa s ňou ešte nechcem rozlúčiť, ešte nie. Som sebecký bastard, takže toto nebudem hovoriť starému Dawsonovi. Zatiaľ si to nechám pre seba a do zajtra sa rozhodnem. Nebudem kvôli tomu robiť rozruch.

,,Zatiaľ nie a nechaj si toto všetko pre seba," ukážem na neho prstom a trochu mu pohrozím. Vtedy si zakaždým uvedomia moji zamestnanci, že sa nevypláca ma zradiť.

,,Samozrejme Don," zabudol, že ma má oslovovať Dario, radšej to nebudem riešiť, aj tak mi polovica ľudí v tomto dome inak nepovie ako don, nakoľko ma rešpektujú. Elizabeth tu nie je tak ho nebudem opravovať. Neviem, či si na to zvyknú alebo nie, je to síce iba na dva mesiace, ale keď Vám niekto polku života vyká je to ťažšie.

,,Môžeš ísť a ďakujem za informácie," vyhodím ho slušne von z mojej pracovne a postavím sa zo stoličky.

Poberiem sa chodbou do svojej izby a míňam Elizabethine dvere premýšlajúc, čo asi v tejto chvíli robí. Či sa kúpe a ako by som sa rád k nej pridal, čo by som jej dokázal v tej sprche urobiť a ako. Predstavujem si, ako ju oprem tvárou k stene a odzadu do nej vniknem. Je síce menšia, ale výškou by som sa jej prispôsobil. Hryziem jej krk a dráždim klitoris, počúvam zvuky, ktoré sa ozývajú sprchou a tým mi naznačuje, že sa jej to páči.

Okamžite sa musím zbaviť týchto myšlienok a musím si stále dookola opakovať 'dal si sľub svojej sestre Dario'.

Dám si poriadne studenú sprchu, aby som sa schladil a pripravil na večeru. Dúfam, že dnes nebude vyzerať tak skvele ako včera, inak mi bude stáť celý večer. Neviem či by som sa vedel udržať, aj ja mám hranice.

To by pri našej komunikáciu, ktorú s ňou chcem viesť nebolo príliš vhodné.

——————————

Ak som si myslel, že to dnes večer prebehne hladko veľmi som sa mýlil.

Prišla v tak sexi šatách, že jediné šťastie a čo ma zachránilo pred hanbou je, že sedím. Nejde ani o výstrih na šatách, ale to ako jej v nich vynikli jej dlhé nohy. V momente ako som ju zazrel som si predstavil, že ich omotá okolo môjho pása a ja budem do nej narážať, až bude kričať moje meno. Stony sa budú ozývať celou mojou izbou.

Mám rád aj výstrih na šatách, keď má žena mierne odhalené prsia, ale dlhé nohy vo vysokých topánkach ma vzrušujú ešte viac.

Odkedy som ju zazrel odvtedy ho mám v pozore a nemôžem prestať myslieť na to, ako do nej vnikám a ona na mne jazdí. Tieto veci sa mi už dobrých desať minút preháňajú v hlave a neviem ako mám začať debatu, aby nezistila, že so z nej úplne mimo.

Aj tak už si určite všimla, že sa niečo deje.

Niekoľko otázok mi už stihla položiť, ale súvislú a zmyslu plnú odpoveď som jej ešte poriadne neposkytol. Nemôžem. Za to všetko môže jej prekliate hriešne telo.

Nádejam sa, že dnes večer to dopadne dobre a že sa udržím, inak neviem čo budem robiť.

,,Aký si mala deň?" opýtam sa jej s ľahkosťou v hlase a som zvedavý, či mi povie pravdu.

Podľa toho, ako dlho rozmýšľa nad odpoveďou je mi jasné, že to čo vyriekne z úst bude pravdu ďaleko obchádzať.

Myslím si to, nakoľko keď už raz človek začne klamať nevie ako z toho začarovaného kruhu von.

Teraz si ju podám ako nikdy, len ešte doje posledných pár kúskov jedla, ktoré má na tanieri. Nechcem, aby bola hladná.

,,No, bolo,..." váha. Mám ťa bábika. Už sa mi nevyhneš.

Ešte chvíľu naťahujem tento moment, nakoľko milujem, keď takto tápa a premýšľa čo si vymyslieť. Presne tento výraz je práve môj najobľúbenejší. Snáď prídu aj iné ako tento, ktoré si zamilujem.

Ako sa Vám zatiaľ pozdáva príbeh?😌
Obľúbili ste si postavy?🥰
Dúfam, že áno ☺️