2.

819 25 0
                                    


,,To ako vážne? Čo sa stalo?" zkríknem na ňu do telefónu trochu viac, ako by som mala. Hneď ako to urobím ma to zamrzí, pretože to nebolo úmyselne.

,,Rodičia od rána zvracajú a mne tiež nie je zrovna dvakrát najlepšie. Začalo to len pred pár hodinami a nie sme schopní vyraziť do Talianska, tobôž ešte cestovať lietadlom takú dlhú cestu. Navyše nechceme, aby si aj ty ochorela," vraví ospravdlňujúcim tónom hlasu a mne jej začne byť veľmi ľúto. Takto sme si veru začiatok prázdnin nepredstavovali.

,,Čo budeme robiť? Ja sa teraz nemôžem vrátiť domov, otec by si to mohol rozmyslieť a to nechcem. Musíme niečo narýchlo vymyslieť," prehovorím k nej s prosbou v hlase a verím, že jej niečo napadne, pretože mne absolútne nič.

,,Počuj, my určite prídeme za tebou, prídeme všetci naraz aj s bratom, ale najprv sa musíme z tohto dostať. Mohla by si zatiaľ ísť k Dariovi, veď aj tak s ním nebudeme, nakoľko bývame niekde úplne inde, a predstierať, že sme aj my v Taliansku u nás v dome. Budeš chodiť každý deň niekde do mesta, tvár sa že s nami a tých pár dní to musíme takto hrať. Mojim rodičom už niečo poviem a ty hraj pred otcom, že je všetko v absolútnom poriadku," navrhne plán, ktorý by mohol vyjsť, ale pri mne je to riskantné.

,,Ale ja neviem klamať Siera, chápeš? Ja neviem improvizovať, vždy ma každý odhalil, preto zakaždým riešiš tieto veci za mňa. Prečo som sa ťa asi pýtala na radu? Všetko zistia skôr, ako vystúpim z lietadla a predstavím sa. Stále ti nedochádza v akej veľkej riti sme?" zvresknem na ňu, pretože chcem aby pochopila, že ja nemám také nápady a moja predstavivosť nie je ako jej.

Ja neviem klamať je to verejne známe, vedia to všetci v našej rodine a aj moji priatelia. Keď chce počuť niekto skutočnú pravdu, príde za mnou, ja si totiž nemyslím, že by sa ľudia mali klamať. Keby toto všetko mám podstúpiť, bude to proti mojim pravidlám.

,,Upokoj sa, pretože keď budeš takto stresovať a vyvádzať, každému bude zjavné, že sa niečo deje. Neboj sa, počúvaj všetko čo ti hovorím, budeme sa držať plánu, na ktorom sme sa dohodli a všetko bude fajn. Zopár dní to vydržíš, ani sa nenazdáš a budeme si spolu užívať voľno prázdnin na Sicílii," presviedča ma, aj keď ja som si tým neni úplne istá. Príliš mi verí, čo by malo byť skôr naopak.

,,A čo mám ako povedať teraz nášmu pilotovi?" šuškám do telefónu, aby ma náhodou nikto nepočul. Síce potom čo som si na ňu dovolila zvýšiť hlas možno už všetci vedia, v akej peknej riti som. Keď tieto prázdniny začínajú takto, ako budú pokračovať?

,,Povedz, že sme v zápche a že nestihneme lietadlo a pôjdeme bežnou linkou, len prosím pri tom nekokci, dobre?" upozorňuje ma, nakoľko ma už veľmi dobre pozná.

,,Ideme súkromným lietadlom, takže sklz jednej, dvoch hodín by bol v poriadku a myslím, že dlhšie v zápche nebudete. Siera prosím ťa aspoň vymysli niečo dôveryhodné, môj otec nie je idiot ani takých nezamestnáva, dobre vieš, že otcovi ľudia sú preverovaný a prijíma len tých najlepších, takže ak do piatich minút neprídeš s niečím iným odchádzam naspäť domov a uži si prázdniny sama!" zdôrazním to slovo 'sama', aby pochopila, že mi neostáva veľa času.

,,Slečna Elizabeth, kedy prídu ďalší cestujúci?" ťukne mi do chrbta otcov zamestnanec a ja na neho vyvalím oči. Toto je to o čom som hovorila, zmĺknem. Snáď to Siera počula a dumá nad niečím iným, inak som stratená.

,,Povedz mu, že už otec stihol zarezervovať po ceste na letisko náhradné letenky, môžete odísť bez nás, okamžite!" zhúkne na mňa, mnou mykne a ja nemám iné východisko, iba ju poslúchnuť.

,,Ideme bez nich, ostali v zápche a Sierin otec už rezervoval nasledujúci voľný let," zvolám na jeden dych bez jedného zaváhania a modlím sa, aby mi to zhltol, inak zbohom Taliansko. Chvíľu premýšľa, akoby ma skúmal, či mu náhodou neklamem.

,,V poriadku, idem o tom informovať pilota a môžeme vzlietnuť," odpovie mi a na mieste sa zvrtne smerom k lietadlu. Vydýchnem si, ale ešte sme nevyhrali, ešte ma čakám minimálne týždeň klamania a prestierania mužovi, o ktorom prd viem.

,,Si skvelá, vidíš ako ti to ide? Bude to hračka, len sa musíš uvoľniť a tváriť sa akoby nič," prehovorí Siera a ja nemám na výber. Uvedomila som si, že keď chcem leto stráviť mimo Ameriky musím týždeň vydržať predstierať, že je všetko v úplnej pohode.

,,Ak myslíš," reagujem na jej otázku, ale chcela by som mať jej optimizmus a sebavedomie. Bolo by to určite jednoduchšie, lenže ja nie som ten typ, čo je dosť nahovno.

,,Ja si to nemyslím, ja to viem. A teraz šup do lietadla a keď priletíš, tak mi napíš. Píš mi každý jeden deň alebo keď bude nejaký problém, vždy sa ti ozvem a pomôžem ti. Budem mať telefón pri sebe, aby som vedela hneď zareagovať, keby sa niečo zvrtlo zlým smerom," vraví s jasotom v hlase a mne neostáva nič iné, iba jej dôverovať a dúfať, že to nepraskne. Inak ak to zistí otec, tak najbližšie leto sa dostanem akurát tak do nášho nákupného centra.

Teraz zrádzam jeho dôveru a som z toho nešťastná, ale mám devätnásť a chcem niečo vo svojom živote zažiť, skúsiť niečo nové a vidieť, nie ako doteraz. Toto je moja šanca a ja ju musím využiť, keď nie kvôli sebe, tak aspoň kvôli Alici, ktorá si s tým robila také veľké starosti a všetko vybavila.

Budem sa tvárniť akoby nič, Dario si nič nevšimne a ani nič nezistí. Nebudem ho vôbec zaujímať, je to muž, ktorý si žije obyčajný život, čo by som chcela aj ja a teraz sa mi to splní. Zažijem bežný život, v klasickej rodine bez mafiánov. Toto je moja príležitosť!

,,Dobre, ahoj a pozdravuj doma," poviem jej a začnem kráčať k lietadlu.

,,Pa," odpovie a ja ukončím hovor. Podídem k nemu, nastúpim dnu a dvere sa zavrú. Usadím sa a zapnem bezpečnostný pás. Ruky sa mi potia od hroznej nervozity. Bože, na čo som sa to dala?

,,Slečna, keby niečo potrebujete stačí povedať," pristúpi ku mne letuška a vrelo sa na mňa usmeje.

,,Pohár vody poprosím," požiadam ju a ona mi prikývne a odíde preč.

Z tašky si vyberiem tabletky na spanie a jednu si pripravím. Keďže budem cestovať sama, nebudem sa mať s kým rozprávať, vyriešim svoj problém s lietaním takto. Príde letuška a podá mi pohár.

,,Ďakujem," hodím si tabletku do úst a zapijem ju poriadnim dúškom vody.

Pohodlne sa usalaším a pripravím sa na spánok. Teraz už len prežiť let a bude to super. Zvládnem to som predsa mafiánova dcéra, mám to v krvy. Klamať a predstierať nemôže byť problém. Začnú mi oťažievať viečka a pomaly zaspím....

Navždy dcérou mafiána Where stories live. Discover now