Navždy dcérou mafiána

34.

Elizabeth

Prešli štyri týždne odkedy som odišla zo Sicílie. Čakala som, že mi Dario zavolá alebo napíše, ale vôbec sa mi neozval. Jasne chcela som čas a priestor, ale dúfala som že jednu dve správu možno pošle.

Možno nastal čas aby som mu napísala ja, len ma máta strach v mojom vnútri, či náš vzťah nie je príliš zničení na to, aby sme v ňom pokračovali, prípadne opäť začali nanovo.

Stále je tam istá pochybnosť, či nepríde s ďalšími klamstvami, ktoré by nám mohli zničiť vzťah úplne, ktorý by sme opäť vybudovali. Čím dlhšie čakám tým mám väčší strach a obavám sa, možno som už dávno príležitosť začať spolu stratila.

Rozhovor, ktorý som uskutočnila s otcom nebol až taký ružový ako som dúfala. Ako inak mama sa ma ani nezastala, len tam sedela, pritakala otcovi a načúvala celému nášmu rozhovoru. Teda presnejšie otcovmu monológu. Nakoniec som o Dariovi otcovi neprezradila nič, veď načo.

Dnes s Alicou idem na kontrolu s mojou rukou. Majú mi dať dole sadru, teda aspoň dúfam, už mi dosť vadí a strašne ma pod ňou svrbí pokožka. Chcel ísť so mnou aj Derek, ale zavrhli sme to, chceme byť samé dve.

,,Pripravená?" spýta sa ma Alica pred vstupom do ambulancie.

,,Ak bude všetko v poriadku, tak áno," odvetím jej a kráčam dnu. Alicu ťahám za ruku, pretože chcem, aby išla so mnou.

V poslednej dobe mi býva často zle a tak Alica povedala lekárovi, aby mi spravil krvné testy.

,,Dobrý deň. Takže opäť sa vidíme," podáva mi ruku lekár a ja mu stisk opätujem.

,,Posaďte sa prosím," ukáže smerom na sedačku a mi obe sa poslušne usadíme.

,,Skôr ako pristúpime ku kontrolnému röntgenu, by som rád prebral výsledky z odberov, ktoré Vám sestrička urobila pre hodinou. V takom to stave v akom sa nachádzate, treba postupovať obzvlášť opatrne a dodržiavať všetko v rámci Vášho zdravia," začne doktor, hneď ako sa usadí do svojho kresla, ale ja ho nenechám ani dokončiť a skočím mu do rečí.

,,V akom stave?" dožadujem sa odpovede a začínam mať strach z toho, čo mi doktor oznámi. Obe s Alicou na seba vystrašene pozrieme a jej z tváre čítam, tiež vydesenie a strach.

,,Jedná sa o to, testy ukázali, že ste tehotná slečna Dawsonova," otvorím ústa a hľadím na neho nemo. To sa mi len sníva! Presne tak, toto je len sen a ja sa každú chvíľu zobudím.

,,Ja nemôžem byť tehotná pán doktor, beriem antikoncepciu, ani raz som nevymeškala tabletku a beriem ich svedomite. Musíte urobiť ešte jedny testy, tieto boli chybné," zvýšim na neho hlas a začnem sa rozčuľovať. Nie toto nemôže byť pravda, nie nemôže.

,,Ak si to vyžadujete tak môžeme urobiť kontrolné odbery, ale z môjho lekárskeho hľadiska budú testy rovnaké. Vzorky sa nemohli zameniť, naša nemocnica si svedomite plný prácu a dodržuje potrebné postupy, obzvlášť keď ide o takého pacienta ako vy, to musíte uznať," má pravdu, určite by si nedovolili urobiť chybu, vedia kto som a čo by sa mohlo stať. Môj otec dlho sponzoruje ich nemocnicu a prísť o finančnú podporu by pre nich nebolo vhodné.

,,Elizabeth, skutočne chceš tie testy? Ja si myslím, že nebudú potrebné, pozri sa na mňa, počuješ?" šokovane s vystrašene na ňu zdvihnem zrak. Otočí na stoličke ku mne, vezme ma do objatia a hladí ma po chrbte.

,,To bude v poriadku, mi to zvládneme, spoločne všetci. Neboj sa naša rodina sa o teba a malé určite postará a nikdy by ti nikto neublížil, ani by ťa nezavrhol," utešuje ma a chlacholí, lenže niekde v kútiku duše stále tápam, aká bude reakcia môjho otca.

Dúfam, že nebude taký krutý a nevyženie ma, to by sa ma matka určite nezastala, nikdy to nerobí. Vždy sa o mňa postará a za mnou stojí Alica. Ešteže ju mám.

,,Sľubuješ?" spýtam sa jej s prosbou a útechou v očiach.

,,Áno, sľubujem," odtiahne sa odo mňa a pohladí ma po tvári. Zrejme už začínajú účinkovať tie tehotenské hormóny a materinské city.

,,V poriadku," usmejem sa na ňu a jedna malá slzička mi skĺzne po líci. Neviem prečo, ale je to slza radosti, z toho, že čakám Dariove dieťa.

Naskytá sa tu však taká dosť dôležitá otázka. Bude sa aj Dario tešiť z toho dieťaťa?

Dlho sme spolu nehovorili, možno už jeho city ku mne ochladli a nechcela by som, aby so mnou ostával iba kvôli dieťaťu. Taký vzťah by som nechcela. Možno si už našiel niekoho iného s kým je šťastný alebo šťastnejší, ako bol so mnou. O tom však teraz hovoriť a ani zmýšľať nebudem.

,,Ak by ste súhlasili, dali by sme Vám dole sadru a namiesto nej by sme dali dlahu. Kontrolný röntgen by sme zatiaľ teda nechal tak a o dva týždne by sme ho urobili. Teraz Vás pošlem s dokumentáciou na gynekologické vyšetrenie a tam vám to potvrdia," vysvetľuje mi doktor postup, aký musím absolvovať. Sestrička s doktorom mi začnú dávať dole sadru a nasadia mi dlahu. Zdvihneme sa s Alicou z kresiel a vyjdeme von z ambulancie.

,,Ďakujem pán doktor," zavolám ešte z pomedzi dverí a uberáme sa chodbou do gynekologického pavilónu. Miňame dvere za dverami a nájdeme správnu ambulanciu, v ktorej sa nachádza doktorka Colleyova. Vraj je to jedna z najlepších doktorov v oblasti gynekológie.

Alica zaklope na dvere a chvíľu čakáme. Objaví sa v nich sestrička.

,,Slečna Dawsonova?" opýta sa milo sestrička medzi dverami.

,,Áno to som ja," odpoviem jej s údivom ako len vedela, že som to ja?

,,Volal nám pán doktor, očakávali sme Vás," aha takže takto to je.

,,Vstúpte ďalej," vojdem a potiahnem za ruku Alicu, keď už ju tu mám chcem, aby bola pri mne.

,,Dobrý deň slečna Dawsonova, som doktorka Colleyova. Ak Vás môžem poprosiť, vyzlečie sa od pol pása nadol a ľahnite si sem na toto vyšetrovacie kreslo, pozrieme sa na bábätko," nasmeruje ruku k miestu kde mám ísť.

Urobím ako mi povedala a pomaly vystrašene sa poberiem ku kreslu. Pri ňom už stojí Alica a škerí sa na mňa. Super aspoň jedna z nás je tu vytešená, nakoľko ja som úplne vystresovaná.

Vyzdvihnem sa hore a pohodlne sa uložím. Doktorka vezme sono prístroj a zasunie ho do mňa.

,,Keďže ste len na začiatku tehotenstva, tak vás musím vyšetriť vnútorne. Nie je to nič nebezpečne, môžete byť úplne kľudná," vraví hľadiac na prístroj vedľa mojej hlavy. Predo mnou na stene je veľká obrazovka, na ktorú sa pozerám.

,,Takže čo to tu máme? Slečna ste skutočne tehotná a toto tu je Vaše bábätko. Podľa veľkosti plodu ste v štvrtom až piatom týždni tehotenstva, tu ako môžete vidieť je srdiečko, ale ako vravím plod je ešte veľmi maličký, aby ste videli viac. Dala by som Vám ďalšiu kontrolu o mesiac a tam už bude vidieť omnoho viac. Teraz sa môžete obliecť a ja zatiaľ vypíšem správu," odíde doktorka k počítaču a ja sa zatial oblečiem.

Doktorka nám da potrebné papiere a my odídeme domov.

Celé napäté a v obavách smerujeme autom domov. Oznámim to najprv otcovi a potom Dariovi. Lenže nemal by to vedieť najprv otec dieťaťa?

Musím, ale pripraviť otca na to, aby náhodou Daria nezabil, keď sa dozvie kto je otcom dieťaťa. Tajiť to nemôžem, nebolo by to správne, ale čo ak by bolo toto najlepšia voľba ako uchrániť Daria pred tým, čo mu môže urobiť otec?

Teraz je v prvom rade dôležité dieťa a čo bude nasledovať určí len čas....

Tadaaaaaaa, máme tu bábo😚
Rozmýšľala som, či ho do príbehu dať alebo nie
Čo myslíte povie Elizabeth Dariovi pravdu?💕