Navždy ženou mafiána

37.

Dostala som päť minút, aby som si pobalila veci, lenže tých päť minút nebude stačiť na to, aby sem Derek stihol z Ameriky priletieť.

Kým niečo rýchlo nevymyslím, ostanem navždy s Natanom a to nechcem. Chvíľu som si myslela, že by sa dokázal zmeniť. Dnes na večeri bol dokonalý a milý, sen každej ženy, lenže v stresových situáciách a keď som neni poslušná a neskáčem ako píska sa ukázala jeho práva tvár. Ľudia sa nemenia, to by som chcela veľa.

Vykuknem spoza okna a som na druhom poschodí, balkón nemám zamknutý a vedela by som sa dostať von. Už len zistiť, ako zliezť dole bez toho, aby som si zlomila nejakú končatinu. Ešte keby som si zlomila ruku to by som dokázala utiecť, ale nohu nie a to radšej nebudem riskovať.

Vyjdem von na balkón a nazriem dole. Toto by som stopercentne nezoskočila. Určite by som si niečo zlomila. Mohla by som za tú malú chvíľu pospájať obliečky a priviazať plachtu k zábradliu, schovať sa do skrine alebo kúpeľne, aby si myslel, že som utiekla, to by ho mohlo na pár hodín zdržať.

Rýchlym krokom som vbehla naspäť do izby, povyzliekala obliečky a všetky ich zaviazala dokopy tak, aby vzniklo lano. Jeden koniec som uviazala o zábradlie a pustila som provizórne lano dole. Je to tak do polovice, to by mohol uveriť, že som z domu preč.

Zvrtla som sa a rýchlo sa skryla do skrine, tam sa snáď nepozrie. Ostáva mi dúfať, že bude taký blbý a rozbehne sa von ma hľadať. Zavrela som za sebou dvere a všade vôkol nastala tma. Trvá dosť dlho kým príde, z jeho piatich minút je určite pätnásť, ak nie viac, ale to mi vyhovuje, veď predsa naťahujeme čas.

S rachotom sa otvoria dvere až narazia do steny a nachvíľu nastane ticho. Počujem veľa krokov po izbe, tep mám veľmi rýchly zo strachu, že do tej skrine nazrie.

,,Kurva, Justin, Justin, poď sem," zreve a treskne do niečoho takou silou až mnou mykne. Opäť započujem hlasné buchotanie po miestnosti.

,,Áno pane," ozve sa muž, na ktorého zavolal. Je to ten istý muž, ktorý ma zachránil od neho predtým, ako ma znásilnil. Som si tým na sto percent istá, nikdy nezabudnem na ten hlas. Do konca života mu budem vďačná.

,,Okamžite pošli ochranku, aby prehľadala okolie. Tá malá suka zdrhla oknom, ale nebude ďaleko nebola tu dlhšie ako pár minút," tak a že v číslach dobrý, nevie ani koľko som tu bola zavretá. Je zázrak, že tento človek žije, nie ešte aby bol miliardár, keď ma taký nahovno odhad. Hlavne, že uveril môjmu triku a nebude prehľadávať miestnosť. Ale aj tak tu nemôžem ostať a potrebujem sa premiestniť do inej izby, tam prečkať. Keby sa mi ho podarí oklamať na pár hodín, to by bolo skvelé.

,,Áno pane, idem," poslušne mu odvetí Justin a vypochoduje von. Nachvíľu ostane ticho a Natan odrazu zreve na celú izbu.

Niečo sa roztrieska o stenu a vybehne aj on von z miestnosti. Počkám tu ešte niekoľko minút a potom musím nájsť ukryť, kde sa mu na niekoľko hodín skryjem. Nesmie vedieť, kde budem za každú cenu, pretože keď ma nájde určite ma uspí ako naposledy, aby som mu zase nezdrhla.

Po prejdení určitej doby trošku pootvorím dvere skrine a nazriem, aby som sa rozhliadla, či je bezpečné vyjsť von. Keď usúdim, že áno vyjdem potichúčky, aby som neupútala na seba pozornosť a poobzerám sa po izbe.

Roztrieskaná skrinka a preliačina na stene znamenajú labilné nervy v Natanovej hlave.
Mierne stlačím kľučku a polovicou tela sa vystrčím von. Pozriem na jednu a druhú stranu a keď je vzduch čistý vojde na chodbu. Bohužiaľ neviem aké miestnosti sa za dverami nachádzajú, takže je šanca, že vstúpim do niektorej, kde bude nejaký Natanov muž, prípadne sám Natan.

Nemám na výber a musím to urobiť. Skúsim prvú kľučku a zistím čo sa za ňou nachádza. Pomaličky otvorím dvere nakuknem a zistím, že je to veľká spálňa, pánska spálňa. Vkročím do nej a na stenách sú police, na ktorých sú naukladané fotografie s Natanom a nejakou ženou. Asi s jeho sestrou, o ktorej mi hovoril.

Pozriem sa do priestoru a v ňom sa nachádza biela posteľ s dvoma stolíkmi po bokoch, kreslo rovnakej farby, veľký koberec a nádhrený kryštálový luster. Podídem bližšie k posteli, na ktorej sú biele plachty s vankúšmi a čierna menšia deka, sadnem si na ňu. Matrac je mäkký a jemný, najradšej by som si teraz ľahla a spala. Žiaľ nie je na to čas.

Hlučné kroky po chodbe ma vytrhnúť z myšlienok a v momente ležím skrytá pod postelou. Prikrývka prekrýva kraje postele, takže ma vidieť nie je. Jediné moje šťastie.

Trhne kľučkou a muž hlasno vrazí do izby. Neviem koľko prešlo času odkedy Natan zistil, že som volala s Derekom ale viac ako dve hodiny to byť nemôžu. To je málo času na to, aby sa Derek dopravil k nám do Maroka.

,,Pane, chlapy ju intenzívne hľadajú, ale akoby sa po nej zľahka zem. Zastavili sme aj niekoľko aút v okolí, ale nenašli sme ju," hlási Justin Natanovi. Chcela by som vidieť výraz jeho tváre. Ako vyzerá a ako zúri, že mu cez nos prešla jedna malá žena. Teraz nie je taký hrdina, keď je v koncoch.

,,Zamestnávam bandu hlupákov a neschopných ľudí, potrebujem nejaké návrhy a riešenia a nie správy, ktoré sú mi nanič," je bezradný a nevie čo ma robiť ďalej. Vidím prechádzajúce sa topánky po izbe a počujem zúrivé povzdychy. Len nech pekne hľadajú.

,,V okolí domu máme kamery, takže skúsim naspäť zapojiť techniku, ktorú sme už zbalili a zistiť, ktorou stranou sa vybrala, to nám pomôže rýchlejšie ju nájsť. Za hranice sa nedostane," zvolá Justin a mne nabehne mráz po chrbte. Zistia, že som neutiekli, zistia to a nemôžem s tým nič urobiť.

,,Koľko bude trvať, kým zapojíte všetku potrebnú techniku a zistíte kam išla?" opýta sa Natan a ja načúvam čas, ktorý vyjde Justinovi z úst. Prosím nech je to veľké číslo, prosím.

,,Takú pol hodinku," pohotovo sa ozve a mne klesne úsmev z tváre. Chytá ma panika a veľké obavy, že cesta k Derekovi je čoraz vzdialenejšie. Musím si priznať, že Derek za takú krátku dobu nestihne prísť. Opäť je víťaz Natan.

Zborom Derek!