Navždy ženou mafiána

2.

Po práci som sa ponáhľala domov, ako som sľúbila rodičom. Keď som prichádzala k domu, videla som u nás pred domom zaparkované dve čierne SUV. Nikdy u nás niekto na takých autách nebol, vyzeralo to zastrašujúco.

Zaparkovala som v garáži a vošla do domu. Z diaľky som počula hlasy.

,,Nikdy sme si nemysleli, že k tomu príde. Mysleli sme si, že smrťou jej rodičov sa táto dohoda ruší. Cieľom bolo, aby sa tomu všetkému vyhla. Preto ju tu Anna s Marcusom nechali," rozprávala mama niekomu, kto sedel oproti nej.

Nevidela som mu do tváre, pretože mi bol chrbtom. Keď ma však mama uvidela, hneď stíchla a jedným okom pozrela na otca, ktorý sedel vedľa nej. Držala ho pevne za ruku, akoby potrebovala ochranu, oporu, útechu. Takúto som mamu ešte nikdy nevidela, nikdy nemala z ničoho strach, vždy bola silná a ona držala hlavné slovo v rodine.

,,Slniečko, toto je pán John Dawson, je to náš veľmi dobrý priateľ, pochádza z New Yorku," ukáže mama na pána pred sebou.

Je vysoký, má oblečený drahý oblek a môže mať približne toľko rokov ako moji rodičia. Vlasy má miestami šedivé, inak sú čierne a oči má zelenej farby.

,,Teší ma," podáva mi ruku a ja mu ju taktiež podám.

,,Aj mňa, ja som Alica Slovaková," odvetím mu a usmejem sa na neho. Vyzerá byť sympatický muž, síce zdanie občas klame.

,,Toto je moja manželka Jessica a môj syn Derek," ukáže na dvojicu kúsok od neho.

Žena je elegantne oblečená v modrom kostýme a bielej blúzke, má ryšavé vlasy a modré oči, vlasy ma vyčesané do uhľadného drdola a tiež môže mať toľko rokov ako moja mama.

Muž v elegantných nohaviciach a košeli, ryšavé vlasy má trochu strapaté a zelené oči na mňa nenávistne upiera. Neviem, či som mu niečo spravila, ale popravde je mi to fuk.

,,Sme veľmi dobrý známy tvojich rodičov a keď si bola malá, uzavreli sme s tvojimi rodičmi dohodu. Keď dovŕšiš 21 rokov vydáš sa za nášho syna. Je pravda, že si 21 rokov dosiahla už dávnejšie, ale Róbert s Emmou ťa ukryli tak perfektne, že sme ťa nedokázali nájsť. Aj pre takého mafiána ako som ja to bol problém,"  prehovorí na mňa a ja sa začnem smiať. Nemôžem ten smiech zastaviť až mi tečú slzy, cez ktoré nevidím, čo sa deje v miestnosti. Som jediná ktorá sa smeje, všetci sú vážny. Počkať, to nebol fór? Ukľudním sa a utriem si slzy smiechu.

,,Tak počkať, ak to dobre chápem, tuto mama s otcom sú mafiáni?" zhrozene na nich zazriem a žiadam od ich odpoveď. Mama na mňa vyplašene hľadí a tým mi dáva na javo, že John si nerobí žarty.

,,Nie, mi nie sme, ale tvoji skutoční rodičia áno," odvetí mi mama a ja začnem ťažko dýchať, pľúca sa mi sťahujú a moje telo prichádza o dych. Mama ku mne pribehne a niečo vraví, ale ja ju ignorujem. Jediné čo teraz chcem je dostať do svojich pľúc kyslík.

,,Kľud zlatko, dýchaj pomaly, nádych, výdych, nádych, výdych," opakuje stále dokola až sa moje dýchanie ukľudní.

,,Takže som adoptovaná?" preruším trápne ticho, keď sa upokojím.

,,Povedzme, že áno," odvetí John a prejde si rukou po vlasoch. Trápi ho, že som sa to dozvedela takýmto spôsobom, ale mne je to ukradnuté.

Mňa porazí, takže je ešte ďalšia hrozná správa. Momentálne nemám na to silu. Daľšie negatívne informácie už nezvládnem.

,,Potrebujem si to všetko uležať v hlave, musím ísť do svojej izby a spracovať tieto informácie," preskakujem očami z jedného na druhého a dúfam, že mi dajú pokoj.

,,To nebude možné, za dve hodiny nám odlieta lietadlo do New Yourku a ty pôjdeš s nami. Musíme všetko pripraviť na svadbu, ktorá bude za dva týždne. Preto sa musíš dostaviť do Ameriky čo najskôr a vezmeme ťa naším lietadlom," zvolá John a zaujme dominantný postoj. Tento tu mi určite nebude rozkazovať.

,,Nikam nejdem, to si vyhoďte z hlavy a už vôbec si nebudem brať za manžela toho šaša," namierim prst na chalana, ktorý je opretí o stenu a len sa na nás pozerá. Tým 'šašom' som zaujala jeho pozornosť, pretože doteraz nás všetkých okolo ignoroval.

,,Čo si to ku mne dovoluješ, takto sa so mnou nebudeš rozprávať, ty šťanda," vyštekne na mňa a rozbehne sa ku mne. Keď si myslí, že sa ho zľaknem sa veľmi mýli. Nemám to v povahe.

,,Budem sa s tebou rozprávať ako chcem, tak sa nerozdrapuj. Si myslíš, že keď si mafián a napochoduješ sem na SUV, tak sa z teba poseriem? To si na veľkom omyle," zatnem päste a vzpriamim sa, aby si nemyslel, že mám z neho strach.

,,Deti upokojte sa," zamieša sa do debaty mama, ale nikto ju nevníma.

,,Tak to teda nebudeš, inak to oľutuješ," stlačí mi pevne tvár až syknem od bolesti. Neváham ani sekundu a kopnem ho medzi nohy. On sa skrčí a padne na zem.

,,Nedotýkaj sa ma a vypadni do svojej zaprdenej Ameriky odkiaľ si prišiel," zvrtnem sa a arogantne odídem do svojej izby. Nech si nemyslí, že ma bude srať hajzel jeden.