Navždy ženou mafiána

21.

Alica

Prišli sme na raňajky a sadli si za stôl. Derek nám objednal zo všetkého, pretože som sa nevedela rozhodnúť čo si dať. Bolo toho veľa a hneď na začiatku som vedela, že toto všetko určite nezjeme.

,,Chcel by som nám zaplatiť hodiny potápania, teda ak nemáš nič proti tomu," vraví a pritom sa napcháva jedlom.

,,Nie nemám nič proti tomu. Môže to byť zábava, ale vopred ťa upozorňujem, že som sa nikdy nepotápala, som úplný začiatočník," odvetím mu a napichnem si na vidličku kus melónu. Zbožňujem všetko ovocie, takže na to som sa vrhla ako na prvé.

,,Keď hmkáš, tak mi tvrdne penis, takže kľud. Nerád by som tu chodil s erekciou," prestane jesť a nadvihne na mňa obočie.

,,Tak prepáč, že mi chutí, nemôžem za to, že si objednal také skvelé raňajky," vyčítam mu to. Zachvíľu mu bude prekážať aj to, že dýcham?

,,Ja len nechcem, aby sa mi na neho niekto pozeral, teraz sa už budeš na neho pozerať len ty," ukáže na mňa vidličkou a mne sa z toho vyčarí úsmev na tvári.

,,To beriem, s tým nemám najmenší problém," odvetím mu a opriem sa o operadlo stoličky. Dojedla som už viac do seba nič nedostanem.

,,Tak by sme mohli začať o pár dní, chcem si s tebou ešte niekoľko dní užívať v izbe, na posteli, kúpeľni, terase, no prosto všade kde budem chcieť a dostanem na teba chuť," dokončí a ja na neho vypúlim oči.

,,Posteľ beriem, kúpeľnu beriem, ale na terase ma nahú neuvidíš, čo keď niekto pôjde okolo a uvidí ma? V žiadnom prípade sa nemienim producírovať nahá po verejnosti. Musí ti vystačiť interiér domu," odpijem si z kávy a sebavedomo sa na neho zahľadím.

,,Veď ty zmeníš názor," uškrnie sa a niečo mi hovorí, že mu podľahnem. Podľahnem aj na tej prekliatej terase. Musí byť súčasťou domu? Blbý architekt!

,,O tom pochybujem," dopijem kávu a postavím sa zo stoličky.

,,Čo keby sme sa prešli?" navrhnem mu a on mi súhlasne prikývne. Chytí ma za ruku a prepletie si so mnou prsty.

Vyjdeme na pláž a hodnú chvíľu mlčky kráčame jeden vedľa druhého. Nohy sa mi zabárajú do bieleho piesky a pri pohľade na more onemiem. Doteraz som si ešte vôbec nevšimla akú má more azurovú farbu. Najkrajšia dovolenka na svete.

,,Čo bude teraz doma? Ako to bude s nami dvoma, keď prídeme domov?" zahabkám túto otázku, nad ktorou som premýšľala pár dní a mám strach z toho, čo mi odpovie. Sršalo zo mňa čisté zúfalstvo, strach, obavy z jeho odpovede.

Budem ako panička poslušne sedieť doma? Budem si pýtať dovolenie na každú jednu vec, ktorú budem chcieť spraviť? Budem neustále kontrolovaná? Nad týmto premýšľam dlhšiu dobu a tuším, že odpoveď na tieto otázky sa mi nebude páčiť.

,,Ako myslíš, že čo bude s nami dvoma? Asi som nerozumel tvojej otázke," zastane uprostred pláže a prekvapene na mňa zazerá. Vidím ten jeho pohľad plný iskričiek a nehy, zároveň lásky a dôvery. Dôvery v nás dvoch.

,,No ako sa správajú manželky mafiánov? Musia byť poslušne doma a čakať na svojich manželov? Neviem ako to je vo vašej rodine. Tvoja mama nikde nepracuje, celé dni je doma a nakupuje. Prepáč, ale ja takýto život nechcem. Chcem žiť život, ako predtým," skloním zrak k jeho chodidlám a bojím sa čo príde. Nadvihne mi dvoma prstami bradu a pozrie sa mi priamo so očí.

,,Náš život bude taký, akým si ho mi dvaja spravíme. Samozrejme ho už nebudeš mať taký, ako predtým, ale ak budeš chcieť pracovať plne ťa podporím, ak budeš chcieť byť doma a venovať sa domácnosti a rodine, taktiež ťa podporím, pretože o všetkom už musíme rozhodovať ako manželia, spolu. Moja mama si vybrala svoj život sama, odmietla pracovať, aby sa mohla úplne venovať nám, svojím deťom. Ty si zase zvolíš sama, čo budeš chcieť a ja budem stáť pri tebe," tieto slová mi stačia, aby som vedela, že tento muž je ten najlepší, aký ma mohol v mojom živote stretnúť a v tomto momente som si na sto percent istá, že ho milujem.

,,Milujem ťa Derek," úprimne poviem a pozerám mu pritom do očí.

,,Aj ja teba milujem žabka, navždy," nestihnem ani zareagovať a jeho pery splynú s mojimi.

Tento bozk je nežný a úprimný, pretože teraz to nie je o sexe, ale o láske, láske nás dvoch. V tomto okamihu viem, že tento muž je celý môj život a chcem ho stráviť s ním, po jeho boku, ako milujúca manželka.

Zrazu náš bozk preruší obrovský výbuch a Derek ma kryje svojou postavou. Teda presnejšie desať výbuchov, ktorý idú jeden za druhým. Pozerám sa na horiace domčeky kúsok od nás a behá mi mráz po chrbte. Bála som sa ako nikdy v živote, aj keď Derek stál pri mne. V hlave mi tresťalo, že som sa cítila dezorientovaná. Dúfam, že tam nikto nebol. Ten obraz mi vracia spomienky na mojich rodičov, skutočných rodičov, o ktorých sa mi občas sníva. Presne o takomto výbuchu, akého sme boli svedkami.

Derek

Zakryl som svojím telom moju Alicu a po skončení všetkých výbuchov, som zdvihol zrak.

,,Kurva!" skríkol som pri pohľade na tie domy. Krv mi stuhla v žilách a nebol som schopný žiadneho slova.

,,Bože, musíme zavolať pomoc, čo keď v tých domoch niekto bol? Musíme im pomôcť," rozbehne sa Alica k horiacim domom a ja ju stiahnem naspäť k sebe.

,,Nebol tam nikto Alica, nikto nemaj strach," poviem a pritom ju hladím po vlasoch.
Trasie sa ako osika a tvár ma schovanú na mojej hrudi. Je očividné, že je v šoku a keď jej oznámim ešte jednu dosť podstatnú vec, bude to omnoho horšie. Najhoršie je na tom to, že neviem ako zareaguje.

,,Ako to môžeš vedieť?" vypleští na mňa oči a pritom ma otvorené ústa. Nebude sa jej to páčiť, to som si istý.

,,Pretože všetky tie domy, ktoré vybuchli boli naše," mierne sa odo mňa odtiahne, aby sa mi poriadne pozrela do očí a slzy jej začnú stekať po tvári.

,,Ty, ty, ty chceš povedať, že všetky tie domy boli naše? Len a len naše?" zhrozene na mňa civie a začína ťažko dýchať.

,,Alica kľud nádych, výdych, nádych, výdych, musíš sa upokojiť," hladkám ju a šepkám jej upokojujúce slová. Ako keby jej to malo pomôcť.

,,Ale prečo všetky? Veď mi bývame len v jednom," šokovane pozrie na horiace domy a následne opäť oči obráti na mňa. Odtiahne sa odo mňa a kráča zľava doprava a zprava doľava. Zastavím ju, aby som jej to vysvetlil.

,,Nikto nevedel, v ktorom dome sme ubytovaní, preto pravdepodobne vybuchli všetky, ale to zistím až neskôr," keď to dopoviem zvezie sa na zem a stratí vedomie. Už len toto mi chýbalo.

,,Alica láska preber sa, počuješ?" jemne ju capkám po tvári, ale nepomáha to.

Skontrolujem tep a je v poriadku, zrejme len omdlela z toho šoku a bolo toho na ňu veľa. Nežije v tomto svete, nevie ako to tu chodí, lenže na takéto veci si bude musieť zvyknúť, je moja manželka a nič iné jej neostáva.

Zdvihnem telefón a okamžite zavolám, aby nám pripravili lietadlo. Musíme sa urýchlene dostať domov a zistiť kto je za tým všetkým. Sľúbil som Alici, že po svadbe jej nič nehrozí a teraz toto. Niečo mi našepkáva, že ten výbuch bol určený Alici a nie mne, ale nič nebudem hovoriť vopred, pokiaľ nebudem toho vedieť viacej.

V lietadle zavolám otcovi, aby zvolal hlavnú radu. Musíme jednať urýchlene. Uvedomím si, že keby sme na tej pláži neostali dlhšie a keby sme išli do domu, tak ako som chcel ja, už by sme tu neboli...

Ďalšia neočakávaná vec v Alicinom živote, čo myslíte, koľko ich ešte bude?😌