House of Medina

5.

„Som nervózna" povedala som Becc, ktorá vedľa mňa spokojne kráčala.

„Už som ti povedala, nemáš byť prečo. Mary je skvelá a ako čašníčky sme už pracovali, tu bude oveľa menej práce ako v tej kaviarni v NY," snažila sa ma upokojiť, no z jej tónu som vycítila, že ani ona nie je tak úplne pokojná.  Avšak ona sa nebála práce v reštaurácii, ale možnosti, že do tej reštaurácie zavíta jej stará láska z detských čias.

„Ja viem, je to možno nervozita zo šťastia" snažila som sa to otočiť.

„Nie som si celkom istá, či takto vyzerá nervozita zo šťastia, ak to teda vôbec existuje," pozrela sa na mňa so zdvihnutým obočím a mierne podráždeným výrazom, „Pozri, v New Yorku si sa denne stretávala so stovkami ľudí, denne si pracovala s desiatkami nových ľudí a zvládla si to, toto bude malina."

„Máš pravdu, dúfam, že budeme mať dobrý kolektív."

---

Viera v dobrý kolektív mierne opadla po oznámení sa s ostatnými časníčkami. Po tom čo nám Mary ukázala reštauráciu a vysvetlila ako to tu funguje, zobrala nás za našími novými kolegyňami. Dve z troch čašníčok, zhruba v našom veku si nás nepríjemne prezerali. Vysoká blond baba sa na nás pozerala, ako na potkany za sklom zverimexu. Jej znechutený pohľad mi bol nepríjemný, Becca nasadila svoj nepríjemný pohľad a tým jej to oplatila. Nikto nemá lepší resting bitch face ako Rebecca Scott.

„Táák, dievčatá, pevne verím, že sa vám tu bude páčiť," prerušila nepríjemné zízanie Mary

„Všetko potrebné vám dievčatá vysvetlia" pokynula k trom babám oproti nám, „ja už musím utekať, zajtra sa tu snáď vidíme, pozdrav babičku Rebecca. Majte sa." Mary nám ešte zamávala na rozlúčku a vybehla z hlavných dverí, je vážne veľmi milá.

Osameli sme s novými kolegyňami.

Najdrobnejšia z nich k nám prehovorila prvá ,,Ahoj, ja som Linda. Dúfam, že sa vám u nás bude páčiť. Pracujem tu síce len dva mesiace, no Mary je skvelá šéfka a práce tu nie je až taká náročná , navyše teraz nás tu bude viac, tak nám to pôjde od ruky" jej široký úsmev na okrúhlej tvári vyzeral úprimne, vyzerala o niečo mladšie ako zvyšné dve dievčatá, natiahla som k nej ruku a entuziasticky mi ňou potriasla. 

„Ja som Eireen a toto je Rebecca, ďakujeme za privítanie," opätovala som jej široký úsmev.

Becc k jej tiež natiahla ruku, „Teší nás."

Blond dievča k nám tiež natiahlo ruku, za ňou jej čiernovlasá kamoška. Očividne mali k sebe blízko. Ich pohľad sa zmiernil, no stále boli dosť odmerané.

„Tákže vy ste prišli z New Yorku ? Fíha, to je teda zmena," prehovorila k nám blondína, jej ostrý hlas ladil k jej ostrým črtám tváre, „ách, kde je moje vychovanie. Volám sa Nicole a toto je moja kamoška Sophie" postrčila jej čiernovlasú kamarátku pred seba, „Teší ma, som Sophie."

„Ták teda naspäť k vám" pokračovala už veselšie Nicol, „prečo ste odlišli z New Yorku ? Teda, nechcem vyzvedať, no je nestáva sa často, že niekto odíde z veľkomesta aby prišiel do takejto diery, väčšinou je to naopak," umelo sa usmiala a jej oči sa mierne zúžili, ako si nás premeriavala a čakala na odpoveď.

„Prišla som na nejaký čas za babičkou a Eireen som pozvala somnou, chceli sme zmenu," Becca ma zachránila, jej stručná odpoveď však dievčatám asi nestačí

„Áno, New York je skvelý, no človek občas potrebuje vypnúť od toho zhonu a mys-" pokračovala som rýchlo no Nicole ma utla.

„Ahaaaaa, takže  ako keby dovolenka ? No, snáď pre vás toto bude dostatočná zmena," mierne sa usmiala, rozhodne jej táto odpoveď nestačila. Bohvie, čo si myslí.