Tajomné oči

🌺17💀

Videla som ako to v ňom vrelo ako v hrnci. Musela som sa obhájiť aj keď mi nebolo dvakrát jedno či ho to ešte viac naštve alebo nie.

- ,, Nemáš ani šajn o čo v ANBU ide. Ako ANBU nemôžeš mať city. Musíš bezmilosti zabiť každého koho ti nákažu aj keby to mala byť tvoja rodina, priatelia alebo samotný Hokage.
Je to tá najšpinavšia a najhoršia práca. Lepší od nich sú dokonca aj Akatsuki a to sú nájomný vrahovia."

Tak toto nie! Takto sa ty do najlepších bojovníkov a môjho sna obúvať nebudeš!

- ,, Neprirovnavaj ANBU k nějakým hlúpym vrahom z lesa. Byť ANBU je pre každého Shinobi aj Kunoichi česť naprieč celou rodinou."
- ,, Radšej by som sa na tvojom mieste hneď zriekol toho byť ninjom než zo seba robiť úplného idiota bez citov. Polovica ANBU sú aj tak siroty."
- ,, Vidíš perfektne by som tam zapadla."

Otočila som sa mu chrbtom. Bolelo to. Rodičia by ma podporovali vo všetkom.
Videl že má jeho slová zasiahli a tak prišiel ku mne a dal mi ruku na plece.

- ,, Mizuri. Byť ANBU nieje také úžasné ako si myslíš. Áno chránia Konohu. Ale to aj ostatný normálny Shinobi. Nič úžasné na tom nieje. A Danzo je ešte horší než celé ANBU."
- ,, Nie nedotýkaj sa ma. Nie si môj otec. Budem si robiť čo chcem."
- ,, ANBU je nebezpečné. Vyšlú ta na misiu a nemusíš sa odtiaľ vrátiť. Tam je to ešte vážnejšie než na normálnych misiách."
- ,, To ti aj tak nedáva právo do toho pchať nos keď je to moja vec."
- ,, A dosť!" Skrikol a dal mi facku.

Mne sa zablislo pred očami a spadla som na zem. Zdrapol ma za tričko a zdvihol do vzduchu.

- ,, Tak ma teraz dobre počúvaj. Ty. K. ANBU. Nepôjdeš a basta! Aj keby som ti to mal dostať z hlavy tým že ťa zamkneme na týždeň v skrini zviazanu. Aj keby som ťa mal zmlátiť kým sa ti to nedostane z hlavy!"

Neváhala som. Kopla som ho do kolena a keď ma pustil strčila som ho do steny. Pri vchodových dverách som si vzala tašku a klobúk a ušla. Pri tomto maniakovi nebudem už ani sekundu.
Boty som si tam zabudla no nemôžem sa tam vrátiť.

Vyskočila som hore na budovi a začala rozmýšľať čo urobím. Hlavne sa tu nemôžem potulovat len tak. Dobehol by ma.
Áno mám to.

Použila som techniku Henge, teda premeny. Premenila som sa na Ryuko. Poznám ju dobre takže keď sa ma niekto niečo spýtať ako Ryuko uveria mi.

Zoskocila som z budov dolu na ulicu a pomalým klidným krokom som si to mierila k Monumentu Hokageov. To bolo asi to jediné miesto kde by ma nehľadal nikto.

Mala som to tam rada. Od noci kedy som tam bola zo Sasukem na tých hviezdach som sa tam vracala vždy keď som bola smutná. Vraví sa že naši milovaný zosnulý sa menia po smrti na hviezdy.

Niekde tam hore na nebi sú moji rodičia a pozerajú na mňa. Čo robím. Strážia každý môj krok.

Sadla som si na hlavu 4tého a dúfala že má skôr nájdu ANBU alebo hocijaký iný Jounin než on. Prečo je proti ANBU? Idem tam predsa ja nie on.

- ,, Ach... Mami? Oci? Čo mám robiť. Vy viete dokonca lepšie než Ryuko že som vždy chcela byť ANBU. Mami ty si dokonca kúpila masku a doma sme sa občas hrali že sme na misií. Oci. Ty si mi z dreva a farby vyrobil ANBU zbraň.
Krásne spomienky. Keby ste tu teraz mohli byť pri mne."

Cítila som že sú pri mne. Bolo mi jedno či má niekto nájde.

Hatake Kakashi:

Ušla. Zase. Ja som fakt chuj. Musím ísť za ňou. Vybehol som von a začal ju hľadať.

Vedel som že ju sám nikdy nenájdem. Šiel som k Hokagemu.

- ,, Hokage-sama!"
- ,, Kakashi. Čo sa deje? Vieš koľko je hodín?"
- ,, Vy ste Danzovi navrhli Mizuri ako ANBU? Ste normálny dobre viete čo je ANBU zač."
- ,, Kakashi. Bolo to rozumné. Za pár dní budú maturity na akadémii. Dostaneš nový tým a nebudeš môcť na ňu dávať pozor. Keď skončí a tréningom a pridá sa k ANBU bude to len dobre."
- ,, Mohli ste mi povedať skôr že dostanem nový tým a že ju tým len chránite. Vyhly by sme sa tomu že ušla."
- ,,Čo?! To si mi mal povedať ako prvé."

No asi pravda. Hokage zavolal všetkých Jouninou a ANBU a stým aby ju okamžite našli. Pridal som sa k týmu ktorý mal preskúmať les dúfam že tam bude a že bude v pohode.

Mizuri Hyuga Uchiha:

Sedela som na hlave Minata neďaleko lesa tak dlho až som stratila pojem o čase. Z diaľky som videla ako sa ma snažia nájsť. Neviem či to bolo kawai alebo skôr smiešne že ma nevideli že som na skale.

Začula som za sebou šum lístia. Otočila som sa no nikoho som nevidela. Zrazu som na svojej tvári zacítila niečiu ruku. Daný neznámy mi dal ruku na ústa aby som nemohla kričať.
Pri nohe sa mi váľal jeden z mojich kunaiov. Opatrne som ho mojou bosou nohou vzala a prihrala si ho do ruky.

Kunai som celou silou zapichla neznámemu do boku. On sebou trhol a pustil ma.
Zrazu sa vyparil.

- ,, He? Kage Bunshin?"
- ,, Presne moja milá." Uzvalo sa za mnou.