Tajomné oči

🌺11💀

- ,, Pusť ju!" skríkol Asuma a hodil po ňom shuriken. On sa aj napriek tomu že ma držal v náručí šikovne vyhol útokom.

Musela som rýchlo vymyslieť čo budem robiť. Nevedela som či ma naozaj nakoniec niekde nepodreže.
Inštinktívne som ho kusla do ruky a prevalila ho cez seba na zem. Zvitok mu vypadol z ruky a tak som ho rýchlo zobrala a hodila Kurenai.

- ,, Kage bunshin no jutsu!" povedala som a okolo neho sa objavilo ďalších 6 mojich kópií. dokopy sme teda boli 7 a všetky naraz sme začali skladať pečate.
- ,, Katon: Boukakyo no Jutsu!" ja aj moje klony sme naňho chrlili oheň avšak presne ako sme očakávali on použil vodnú techniku vďaka ktorej sa z kombinácie môjho ohňa a jeho vody stala para že nik nič nevidel.

Hneď ako bolo naokolo veľmi veľa pary som zrušila svoje klony a v tej danej chvíli mi nenapadlo nič iné než na neho použiť sharingan.

Hatake Kakashi:

Pochytila ma panika keď ju uväznil s kunaiom pod krkom.
Než som však stihol hocičo len vymyslieť vymanila sa z jeho zovretia bez jediného škrabnutia a hádzajúc ukradnutý zvitok Kurenai vytvorila svoje kópie pomocou tieňového klonovania.

Vypustila naňho ohnivú techniku ale jeho vodný drak čo protivník vypustil vytvorilo akurát paru hustú tak že nič nebolo vidno.
Počul som len to čo ostatný a to bolo iba zvuk zrušenia klonovacej techniky a následne cinkot zbraní.

Spolu s inými som sa vrhol do bielej hromady a snažili sme sa ich mocou sluchu nájsť.
Avšak nešiel som akurát toho chlapa ktorý ma bodol do ruky a odkopol ma odkiaľ som prišiel. Ostatný neskončili o nič lepšie.

Para sa vytratila vo vzduchu a odhalila nám pohľad na Mizuri ako sedí na chlapovom chrbte a pri krku mu drží kunai.
Asi som bol našťastie len jediný lebo tesne pred tým než sa para vytratila úplne spozoroval som že použila sharingan.
Ostatný neváhali a vzali ho preč. Ja som podišiel k tmavo-vláske a obzeral sa či jej niečo nie je a nakoniec sa rozhodol aj prehovoriť.

Chcel som povedať niečo milé no moja úžasná pusa vypustila presný opak.

- ,, To bolo veľmi nezodpovedné. Kebyže nemáš tú KekeiGenkai tak čo?"
- ,, Tak by ste ma asi museli zachrániť." uškrnula sa a namierila si to tam kde ostatný teda za Hokagem nahlásiť splnenú misiu.

Chvíľu som tam stál zaskočený z jej slov.
Nie nezachránil by som ju ale rovno pretrhol jak hada. Pomyslel som si lebo ma tým naštvala.
Potom som sa spamätal a dobehol ostatných.

Jak som kráčal tesne za ňou všimol som si že ma škrabance na rukách aj nohách. Ako to že som si to predtým nevšimol?
Chytil som si zranenú pažu a snažil sa nemyslieť na bolesť.

- ,, Keď sa vrátime domov ošetrím vám to." prehovorila bez toho aby sa na mňa pozrela.
- ,, To isté by sa dalo povedať tebe." oponoval som jej no ona ani nežmurkla.

Hokage bol prekvapený z toho že ho ona zvládla sama a ostatný nič no bol za to rád.
Pobrali sme sa domov kde som mal v pláne jej ošetriť všetky zranenia.

Mizuri Hyuga Uchiha:

Hokage bol veľmi potešený že som toho ninju zvládla sama no ukázalo sa že to bol pomerne slabý chunin.
Ja som chunin tiež takže pre mňa v pohode no nenapadlo mi že keď použijem sharingan to bude také ľahké.

Kakashi mi doma chcel ošetriť všetky tie malé škrabance z ktorých šlo iba veľa krvi ale neboli vážne no ja som ho odbila a ošetrila si to sama.
Avšak ako som mu povedala potom som ja ošetrila ranu jemu.

Vzala som vatu, masť a obväz a obväzovala mu ranu na rameni.
Obväz mal okolo hrudi aby držal takže áno už zase bez trička. Má veľmi jemnú pokožku. Fuj Mizuri na čo to myslíš. Prefackala som sa v duchu a z mojich predstáv ma prebral Kakashi-san ktorému som ťukla do rany.

- ,, Cs..."
- ,, Prepáčte."
- ,, Tykaj mi." usmial sa.
- ,, Hmm?"
- ,, Volaj ma len Kakashi. Keď mi vykáš prídem si starý." usmial sa aj cez tú masku
- ,, Heh... Tak dobre. Kakashi." úsmev som mu opätovala. Ako som mu obväzovala ranu začala mi v tom zavadzať jeho maska.

- ,, Prepáč Kakashi asi sa naštveš ale mohol by si si dať dolu tú masku?" keď som to povedala myklo ho že som myslela že sa postaví.
- ,, A-a-a t-to p-preč-o ako že?" on koktal?
- ,, Zavadzia mi pri ošetrovaní. Ak ti ide o to aby som ti nevidela do tváre nebudem sa pozerať. Sľubujem." povedala som milo no naliehavo. Dúfam že ju dá dolu. Chápem prečo ju asi nosí ale ja viem takéto veci rešpektovať takže sa nemusí báť.

- ,, Prepáč mi to ale masku si ja nedávam dolu nikdy takže prepáč. Skús to spraviť s ňou proste." povedal nevrlo.

- ,, Prepáč." prehovoril po chvíli ticha.
- ,, Za čo?" spýtala som sa lebo mi nebolo jasné za čo sa ospravedlňuje.
- ,, Že som bol taký nepríjemný. Nie som zvyknutý ju dávať dolu. Ale že vôbec."
- ,, To je v pohode chápem ťa. Tvoj hnev bol oprávnený. Môžem vedieť prečo ju nosíš?" odhodlala som sa ho to spýtať. Keď som začula hlasný povzdych došlo mi že sa tejto téme chcel asi vyhnúť.

- ,, Je to pre mňa nepríjemná téma. Nosím ju preto lebo sa podobám na chlapa ktorý kedysi urobil niečo strašné. Bol tiež ninja z listovej ale nezachoval sa tak a ohrozil celú misiu. Nechcem aby si ma s ním nejako spájali preto nosím tú masku."
- ,, Pozná ťa skoro celá dedina, vedia aký si tak prečo by si mal myslieť že si niekto kto nie si."
- ,, Nejde o ľudí z Konohy ale skôr o ľudí z ostatných dedín. Niektorý nevedia že je už dávno mŕtvy a myslia si že stále žije." povedal celý rozhorčený a otočil sa mi tvárou.

Mal ju stále pod maskou ale aj cez ňu som vedela že ma jemne pootvorené ústa a jeho výraz značí že to nebola pre neho dvakrát príjemná téma.

Pozerala som sa mu do očí ako keby som bola zhypnotizovaná a on do tých mojich tiež.

- ,, Máš nádherné oči." prehovoril v tom tichu.
- ,, Aj ty." odpovedala som omámene.

Naše tváre sa ku nám začali približovať. Vedela som čo sa ide diať. Všetko mi bolo v tej chvíli jedno. Naše pery delilo pár milimetrov.

Zrazu sa vonku ozvala vrana ktorá hlásila skoro ráno.
Rýchlo som mu doobviazala ranu, odložila lekárničku a šla bez jediného slova do postele.