Tajomné oči

🌺5💀

Vyšli sme z Hokageho sídla a šli naprieč večernou Konohou ku Kakashimu-san domov.

Bolo od toho deda milé že niečo takéto spravil. No na druhú stranu by som asi bola radšej kebyže spím zase v lese. Mala som z neho divný pocit.

Než sme odišli tak sa Hokageho to strašidlo spýtalo prečo som nemohla ísť do hotela. On mu na to odpovedal niečo v zmysle že je nutné aby som bola v bezpečí pokiaľ si niečo nepotvrdí.

Čo si chce potvrdiť? Tuší kto som? Skôr či neskôr by to aj tak prasklo. No nečakala som že tak rýchlo.

V meste to žilo ako v mravenisku aj keď bolo už dosť neskoro. Malé deti sa ešte hrali na uliciach alebo ihriskách. Mladý ninjovia skákali po strechách domov.
Rodičia pomaly volali všetky deti na večeru domov a niektorých museli mamky priam za uši ťahať domov.
Bolo to vtipné.

Išli sme okolo jedného ihriska. Bez toho aby som si to uvedomila alebo si všimla že Kakashi-san pokračuje ďalej som zastavila a zahľadela sa naň.
Toto si pamätám. Keď som bola malá hrala som sa tu s deťmi v mojom veku. Mala som tu kamarátku.
Tú si ako jedinú pamätám veľmi dobre. Volala sa Ryuko Akina.

Sadla som si na lavičku na ktorej sme vždy spolu sedeli a hrali sa alebo kecali.
Všetky spomienky z toho obdobia sa mi vrátili a donútili na plakať.

Zrazu som niečiu ruku zacítila na svojom rameni. Zľakla som sa a pokúsila sa ho udrieť ale on moju ruku vykryl.

- ,, Šibe ti? Kde si vieš ako som sa zľakol?" kričal na mňa.
- ,, Prepáčte. Len..."
- ,, No?!"
- ,, To je jedno. Už sa to nestane." uklonila som sa pokračovala. Kakashi ma dobehol a šiel na pred. Mne sa vrátili opäť všetky spomienky jak na rodičov tak na všetkých ostatných.

Začala som slabučko plakať. V poslednom čase som plakala veľa. V lese je to jedno lebo vás nik nevidí. No od toľkého plaču vás začne častejšie bolievať hlava.
A kvôli prebdeným nociam lebo som sa bála temného lesa som toho tiež moc nenaspala.
A presne v tejto chvíli to na mňa doľahlo. Únava aj bolesť hlavy naraz.
Pomaly som začala zatvárať oči až som necítila a nevidela nič len tmu.

Hatake Kakashi:

Myslím že mi to Hokage urobil naschvál. Za celý deň som splnil 10 misií a ešte sa starať o cudzie decko. Ako môže byť takéto obyčajné dievča niečím dôležité.

Počas cesty sa mi stratila. Bola pri ihrisku. Samozrejme som ju sprdol. Čo si ona myslí? Že si tu zo mňa bude robiť dobrý deň?

Pokračoval som v ceste a čítal si svoju obľúbenú knihu s tým že som vedel že ide priamo za mnou. Zrazu som začul padnutie. Otočil som sa a uvidel ju ako leží na zemi a jej slamený klobúk ležal len tak vedľa nej.

To si fakt myslí že je to vtipné? Prišiel som k nej a zakričal.

- ,, Hej vstávaj. Myslíš že mám náladu na fóry? No pome!"

Jemne som do nej kopol ale ona nič, absolútne nereagovala. Čupol som si k nej a až vtedy som si všimol zaschnuté slzy na jej jemne červených lícach a tmavé kruhy pod očami.
Povzdychol som si, prehodil som si ju cez rameno ako pyteľ zemiakov, jej veci zobral do druhej ruky a šiel s ňou ku mne domov.

Vytiahol som zo skrine môj náhradný futón a uložil ju. Musela byť asi dobre vyčerpaná.
Všimol som si že v celom svojom malom byte mám bordel jak keby tu žilo prasa. Počkať veď tu žijem ja.
Začal som trošku upratovať nech to tu aspoň nejako vyzerá.

Keď som trošku upratal byt ,aby sa ráno nezobudila do bordelu čo som tu mal, šiel som do kuchyne.
Varil som si čaj keď som z mojej izby počul ako kričí.

Pribehol som k nej a zistil som že má nočnú moru. Začal sebou až moc hádzať. Pribehol som k nej bližšie a snažil sa na ňu rozprávať.

Neodpovedala...

- ,, Sumei. Sumei preber sa!"

- ,, Mami! Tati! Nie čo chcete?! Mama! Oteeec! Nie nechajte ma na pokoji!"

Kričala tieto slová. Vyzerala jak keby bola niečím posadnutá.

- ,, Sumei vstávaj"

Zrazu sa posadila a otvorila oči. Cítil som z nej veľmi veľké množstvo chakry.
Chvíľu sedela a vzápätí zase zatvorila oči a padla naspäť a zaspala.
Keď som sa jej pozrel do očí myslel som že ma porazí.

V jednom oku mala Byakugan a v druhom Sharingan.

Ahojte takže tu je jedna u tých spomínaných zmien lebo v prvej verzii by sa hentak Kakashi nikdy nechoval ale takto už asi skôr.
Dúfam však že aj tak sa vám táto kniha bude páčiť aj keď bude mierne pozmenená.