Tajomné oči

🌺7💀

Bola som v šoku z toho čo povedal. Ako to zistil. Asi som si predsa len mala dať šošovky.
ach nie som až taká dobrá herečka asi.

- ,, Tak budeš mi aj naďalej klamať že si niekto kto nie si alebo mi povieš celú pravdu. Len podotýkam že za dverami sú ANBU a ak by si niečo skúsila veľmi ľahko môžeš skončiť vo väzení."

Dokončil svoj monológ ktorý spustil po chvíli ticha. Nevedela som čo mu mám na to povedať. Nemohla som už nič hrať pravda bola vonku.

- ,, Tak ma máte. Sumei Kuromi je moje meno ale nedali mu ho rodičia z listovej." povedala som porazenecky.
- ,, Prečo si mi klamala?"
- ,, Nemala som na výber."
- ,, Aké je tvoje pravé meno?"
- ,, Mizuri... Mizuri Hyuga Uchiha."
- ,, A čo je tá vec s ktorou si potrebovala pomôcť ak to teda je aj pravda."
- ,, To že potrebujem pomôcť pravda je."

Vstala som zo stoličky a šla k oknu odkiaľ väčšinou Hokage pozerá na celú dedinu.

- ,, Ako viete istý chlap zabil kedysi celý Uchiha klan a tým pádom aj mojich rodičov. Nasledujúcich pár dní mám okno a nepamätám si čo sa stalo. Po tých dňoch som sa však zobudila v lese a v ňom som blúdila až kým som neprišla do krásnej bezstarostnej dedinky. Ujal sa ma mladý pár a moji adoptívny rodičia mi dali meno Sumei Kuromi. Ale asi pol roka dozadu prišiel do našej dediny muž. Všetkých ktorý sa mu postavili na odpor zabil. Včetne mojich druhých rodičov. Ja som bola skrytá a keď som boli po všetkom vzala som niekoľko potrebných vecí a šla do susedných dedín. Za peniaze čo som si naši šetrili som si musela kúpiť pár informácií ako sa dostanem sem."

Otočila som sa naňho a sadla si naspäť na stoličku.

- ,, Trvalo mi pol roka než som našla všetky potrebné informácie a veci včetne nejakej tej mapy a kompasu. A prečo som vlastne tu. Chcem zistiť kto sú ty dvaja čo mi dvakrát zničili celý život a donútiť ich aby za to zaplatili."

Skončila som svoj monológ. Ten dedo sa tváril stále rovnako. Vyzeral že rozmýšľa.

- ,, Chápem." povedal po chvíli ticha.
- ,, Ale prečo si mi nepovedala pravdu hneď na začiatku a vravela že si niekto iný?"

- ,, Cheh... A ako som vám mala veriť? V živote som čas nevidela a vy ste v živote nevideli mňa."

Vyprskla som naňho Hokage - neHokage.

- ,, Chápem že máš v sebe žiaľ, smútok a hnev. Ale prečo to chceš urobiť. Zmení sa tým niečo? Vráti ti to rodičov? Myslíš že by boli z toho šťastný? Jedny aj druhý?"
- ,, Boli by hrdý lebo ich dcéra či už vlastná alebo adoptívna pomstila ich nevinnú smrť."
- ,, A si si istá že tak by to tvoji rodičia chceli?"
- ,, To neviem ale aj tak to môže byť jedno. Už tu totiž... Nie... Nie sú😭"

Vypukla som v plač. Spomenula som si na posledné momenty keď som videla oboch svojich rodičov.

Hokage sa postavil z kresla a prišiel ku mne. Dal mi ruku na rameno a povedal.

- ,, Rozhodne by neboli radi keby sa z ich krásnej milej dcéry stane vrah ktorý chce takouto cestou pomstiť ich smrť. O tvojich adoptívnych rodičoch neviem nič. Ale tvoji pravý rodičia by za to rozhodne radi neboli. Poznal som ich a viem čo by chceli."

Povedal. Ja som sa na neho z hnevom v očiach pozrela. Je mi jedno či má pravdu alebo nie. Viem presne čo mám robiť.
Musím sa opäť stať Kunoichi akou som bola aby som mohla chrániť ľudí z konohy.

- ,, Čo mám robiť preto aby som sa mohla opäť stať Kunoichi?"