životné rozhodnutie 2

5- opäť sa stretávame

„Ak by si mala nejaký problém alebo by niečo nebolo v poriadku, povedz mi to a ja som ti už našiel miesto v inej jednotke," stále premýšľala na touto vetou vrchného veliteľa prieskumnej jednotky Erwina. Nechce prestúpiť pretože... Prečo vlastne? Bolo by to asi trápne, čo? Tak blbý dôvod! Ale má pravdu, bolo by trápne odísť keď ju raz dali do najlepšej jednotky. Musí sa vzchopiť! Aj keby sa stalo niečo strašné, Erwinovi to radšej nepovie. To by bolo ešte horšie! Preložia ju z najlepšej jednotky a ešte bude určite vyhlásená za nejakého jeho miláčika či pätolizača alebo podobné. To teda nie!

Postávala pri plote a hladila Nefíra. Nefír bol jej kôň, ktorého dostala keď sa pridala k prieskumníkom. Bol hnedej farby s bielymi fľakmi na lýtkach a čele. Mal mäkučký rúžový ňufák. V kohútiku meral 165 centimetrov a bol veľmi priateľskej povahy.
Mandy sa oprela o ohradu výbehu a zložila ruku. Pousmiala sa keď si spomenula, že aj ten kôň je vyšší než kapitán Levi. Síce nie o veľa aj aj to je niečo. 
Nefír, nespokojný s tým, že sa mu nedostáva dostatok pozornosti jej začal hlavou strkať do ruky. Mandy sa zasmiala. „S tebou je to strašné! Ale pozri čo som ti dnes doniesla," otvorila si kapsu, ktorú mala prevedení cez plece a vytiahla jablko. Síce to bolo proti pravidlám ale Mandy si ho ukradla od raňajok.
Podala mu červené jablko na vystretej dlani. Nefír k nemu pričuchol a s chuťou ho celé zjedol. Ona sa naňho usmiala a pohladila ho na čele, medzi očami.
„Už sa teším ako budeme spolu chodiť na nebezpečné výpravy..." pošepla mu. 

„No čo? Tešíš sa?" vypytovala sa Petra. „Je to naša prvá spoločná hliadka!"
„Áno, teším...," odpovedala Mandy a pri tom sa pozerala na zem a kráčala pri Petre akoby duchom neprítomná.
„Ohh... Si nervózna?" usudzovala Petra na základe Mandynho hlasu.
„No... Vlastne áno," priznala sa Mandy. Najprv sa veľmi tešila, skoro kvôli tomu nezaspala a teraz? Má strach.
„Nemusíš sa báť! Som tu ja! Je tu aj Oulo, Eld a Gunther! Nič sa nestane, si nami si v bezpečí, neboj sa!" utešovala ju.
„No... Nemyslím si," utrúsila Mandy.
„Prečo? Povedal ti Levi niečo zlé?" vyzvedala Petra.
„No vlastne ani nie. Len pravdu. Nemám tu čo robiť keďže si ma nevybral on a nebude riešiť ak by sa mi čokoľvek stalo," priznala sa Mandy.
„Oh... Tak to je kruté! Ale neboj sa! On je len taký, podľa mňa to nemyslel vážne. Veď on si zvykne," snažila sa ju upokojiť Petra.
„Keď si to myslíš...," povzdychla si Mandy.
„Ona si to nemyslí, ona to vie. Ak povie niečo ona, väčšinou má pravdu. Teoretické hodiny ju museli asi veľmi baviť," priklusal k nej Gunther.
„Má pravdu," pritakal mu Eld.
„Tak dobre teda," pousmiala sa na nich Mandy.

Chvíľu klusali potichu a bolo počuť len dupot kppýt koní až ticho prerušila Mandy. „Kde je vlastne kapitán?" opýtala sa.
„Že vraj sa mu vrátil akýsi kamarát alebo čo. Niekto koho pozná proste. Akýsi Vensal či Vansel alebo Vinsel no... Čosi také," zamračil sa Oulo.
„Myslíš Vensel?" opravila ho Mandy.
„Hej, asi hej. Prečo sa pýtaš?" začudoval sa Oulo nad skutočnosťou, že Mandy pozná niekoho, koho ešte počas svojho pobytu v prieskumnej jednotke ani raz nestretla.
„Len tak...," mávla nad tým rukou Mandy. Ako to, že sa Levi pozná s Venselom? Asi len náhoda. Určite sa pozná len s jeho vedúcim jdnotky, ktorý má podobné alebo rovnaké meno. Oulo si nikdy poriadne nepamätá mená, mohol sa popliesť. 
„Nevrav, že-", začal Gunther takým ťahavým hlasom.
„Nie!" rázne ho ale prerušila Mandy. „Nie som do kapitána zamilovaná. Ja ho prenechám Petre," zasmiala sa.
„Podľa mňa sa k nemu ani nehodíš. Prepáč...," priznala sa jej Petra.
„Neboj, ja viem. Nemáme nič spoločné a vôbec. On ma nenávidí," rozhodila rukami Mandy.
„Inak, počuli ste už o tom?" opýtal sa Eld.
„Čo?" opýtala sa Petra.
„Že vraj Erwin plánuje novú stratégiu," prehodil Eld akoby sa nechumelilo.
„Už zas!? Akoby nestačilo, že už minule niečo vymýšľal! Zasa sa to budeme mesiac učiť a-," začal sa hnevať Oulo ale dlho sa nehnevaj keďže jeho kôň sa potkol a on si zahryzol do jazyka, ktorý mu ihneď začal krvácať.
„Kiež by si si ten jazyk raz odhryzol a vykrvácal," zasnívala Petra.
„Nie si trošku naňho trošku hnusná? opýtala sa Mandy, ktorej sa Petrino správanie trochu nepáčilo.
„Nie, nemyslím si," pokrčila plecami Petra. „On nemá rozprávať keď kluše," ohradila sa ešte.
„Ale-," Mandy chcela niečo namietnuť ale Petra ju prerušila.
„On má totiž neschopného koňa," vysvetlila Petra.
„Aha...," prikývla Mandy.