4- zbližovania a zaúčania

8 1 11
                                    

Skoro ráno sa na jej dverách ozvalo zaklopanie. Kto to môže byť takto skoro?
Rozospatá vstala z postele a otvorila. Stála tam Petra už v uniforme. „Poď lebo zmeškáš raňajky," zasmiala sa keď zbadala, že Mandy nie je oblečená a vlasy má ako metlu. „Eh pomôžem ti?" ponúkla sa.
„To je už na tebe. Ako chceš," mykla plecami Mandy.
Petra sa usmiala a vošla za Mandy dovnútra jej izby a zavrela za sebou dvere.
„Ospravedlňujem sa, mám tu ešte neporiadok keďže som to všetko ešte nestihla upratať no...," ospravedlňujúco sa usmiala Mandy.
„To nevadí," odvetila Petra. Chvíľu sa obzerala po izbe kým si na seba Mandy rýchlo natiahla nohavice a začala si zapínať košeľu.
„Učešem ti za ten čas vlasy," ponúkla sa s úsmevom Petra, ktorú od začiatku fascinovali Mandyne dlhé a husté vlasy.
Mandy len prikývla.
„Vieš, že máš nádherné vlasy? Tak dlhé a husté. Veľa dievčat si vlasy ostrihá už v tábore, niektoré až tu. Ale poviem ti jednu vec, ty si ich nikdy nestrihaj, bola by to škoda," jemne jej ich česala Petra. Mandy prišla veľmi sympatická.
„Ďakujem ale aj tvoje vlasy sú veľmi krásne."
„Ďakujem... Chceš počuť tajomstvo?" Naklonila sa k jej tvári Petra a pritom v ruke držala jej vlasy, ktoré práve česala.
„Áno," zaradovala sa Mandy, že jej tu niekto konečne verí na toľko aby jej povedal tajomstvo.
„Ale musíš sľúbiť, že to nikomu, nikomu ale naozaj nikomu, nepovieš!" Petra sa zatvárila veľmi vážne.
„Áno sľubujem, mne môžeš veriť," presviedčala ju Mandy.
„Dobre. Čo si myslíš o kapitánovi Levim?" opýtala sa jej Petra.
„Čo ja viem? Ešte ho veľmi nepoznám... No ale pôsobí na mňa takým chladným dojmom, je trošku zvláštny ale to môže byť len môj pohľad na vec. Ako som už povedala, ešte som nemala možnosť ho dosť spoznať," mykla plecami Mandy.
Petra sa usmiala.
„Počkaj, nehovor mi, že..."
„Áno!" zvískla Petra.
„Ty si doňho fakt zamilovaná?" neveriacky sa spýtala Mandy.
Petra sa zasmiala. „Áno"
„Aaaah! To je tak roztomilé!"Mandy si rozčarovane dala ruky na líca. „Keď tak rozmýšľam, vy by sa k sebe veľmi hodíte a podľa mňa, by vám to šlo," priznala.
„Naozaj myslíš?" vyzvedala Petra, či jej Mandy neklame.
„Áno! Napríklad ja si ťa neviem predstaviť s... Napríklad Guntherom alebo Oulom", zasmiala sa Mandy.
„No... Asi máš pravdu. Ďakujem," usmiala sa Petra.
„Ale čo myslíš? Má ťa kapitán Levi rád? Príde mi, že niečo také ako emócie možno ani nepozná," podotkla na tento fakt Mandy.
„No vieš, polovicu jeho života, možno teda aj viac žil vo veľmi krutom prostredí," vysvetlila Petra. „A mám hotovo, môžem ti ich aj zapliesť, prosím?" Prosíkala.
„No dobre, veď zmena nezaškodí," odvetila Mandy, ktorá po celé roky nosila len dva drdoly.

Po niekoľkých minútach je Petra doplietla už aj druhý vrkoč.  „Aaaaah! Ty vyzeráš tak roztomilo!!! Takto by si to mala nosiť častejšie!" zaradovala sa svojmu výsledku. 
„Haha... Ďakujem ti," začervenala sa Mandy.
„Tak pod aby sme nezmeškali!" Petra sa rozbehla k dverám. Mandy si ešte natiahla čižmy. Pri ich naťahovaní poskakovala na jednej nohe k dverám pri čom Petra schytala záchvat smiechu.

Po chodbe začali šprintovať. Mali šťastie, že ich nikto nechytil, z toho mali nie veľmi milé problémy. Pred jedálňou spomalili a dovnútra vošli akoby sa nič nestalo. 
Petra sa porozhliadla po miestnosti a keď zbadala stôl, pri ktorom im mával Gunther, chytila Mandy za ruku a ťahala ju k tomu stolu. 

Obidve si sadli, na lavicu za stôl.   
„Máme nejakú  prácu alebo?" opýtala sa Petra a vzala si rohlík (ospravedlňujem sa, ja viem, že to má byť "rožok" ale "rohlík" znie oveľa krajšie).
Oulo prikývol. „Hliadka ako furt."
"Nič viac?" čudovala sa Petra pretože nebolo zvykom aby im kapitán dal tak málo práce. 
„Nie... Počkaj, vlastne áno. Kapitán ju chce vidieť," spomenul si Oulo
„Tú hliadku alebo čo?" nerozumela Petra
„Ju!" nahnevane kývol hlavou k Mandy.
„Tak použijem jej meno, nie?" vyskočila na neho Petra.
„No tak som zabudol, stáva sa," pretočil očami.
Petra už-už chcela niečo povedať ale zadržal ju Eld. „Nie som si istý, či ste si to všimli ale sú tu aj ľudia, ktorí sa snažia normálne najesť."
Gunther prikývol.

životné rozhodnutie 2Where stories live. Discover now