Lovestory / ff rychlí kluci

Zase [11]

"Ty si nic nepamatuješ?" pozdvihol obočie. Nesúhlasne som prikývla. "No..."
________________________________

"Řekla jsi mi že mě miluješ" vypleštím oči. Čože som?! "Ale já ti to řekl první" prizná sa. Počkať, moc informácii na mňa.

"A je to pravda?"

"Co?"

"To že medvede žijú na antarktíde. Veď o čom sa asi rozprávame?" podvihnem obočie.

"Jo ehm já nevím však jsi mi to řekla ty"

"Ale vravíš že aj ty" v tom prišiel dole Franta takže sme stíchli.

"Čau co řešíte?"

"Nič dôležité" odpoviem mu rýchlo.

"Co je dnes na plánu?" spýtal sa pre zmenu Petr.

"Nič. Dneska prídu rodičia"

"To už? Mně se domů nechce tady je to lepší' zaskučí Petr.

"Smola" myknem ramenami. Prekrútil očami.  Ani som to poriadne nedopovedala a už sa otvárali dvere.

"Deti! Sme doma!" zakričala mama. Robí to vždycky keď príde domov.

"My vidíme!" zakričím jej späť.

"Hele Mio? Můžem si ještě promluvit?" šepol mi Petr. Prikývla som. Postavila som sa a odišla do izby. Po chvíli za mnou prišiel aj Petr.

"Tak? Čo potrebuješ?" otočím sa na neho.

"Víš jak jsem ti řekl ze tě miluju?"

"No?"

"Tak ono to není tak úplně lež. A není to ani z toho že jsem byl vožralej"

"Aaaa prečo?" nadvihnem obočie.

"Je to pravda"

"Počkaj akože..."

"No akože tě miluju. Normálně skutečně" sadol si na moju postel. Ja som iba stala a nechápala.

"To mi nevychádza. Ak by bola pravda to čo hovoríš, prečo by si sa ku mne správal tak ako si sa správal?"

"Protože jsem se nechtěl zamilovat. Myslel jsem si ze když se k tobě budu chovat takhle tak to přejde. Ale furt jsme se potkávali a nepřestávalo to. Právě že jsem měl pocit že s tebou chci být furt"

"Ja- ja neviem čo ti na to povedať. Asi to mám podobne ale mám strach"

"Z čeho?" zostala som ticho. "Filip nebo jak se jmenoval?" prikývla som. "Hele já bych ti to nikdy neudělal. Vím že se bojíš ale aspoň to zkus. Prosím"

"Nechaj ma si to premyslieť dobre?"

"Jasně"

V tom nás prerušil František.

"Petře jedem"

Rozlúčili sme sa a oni dvaja odišli.

...

Prešiel asi mesiac. Stále mám v hlave Petrove slová. Dneska mu poviem ako som sa rozhodla. Máme prázdniny takže tam budem celé 2 mesiace. Aaa možno aj dlhšie ale to necháme na potom.

Cesta prebiehala rovnako ako minule - vlak nádražie- až na to že tentokrát ma nečakal Franta. Bol tam Calin a Petr.

"Ahoooj snad ti nevadí že jsme přišli my dva. Franta nemohl" povie Calin v objatí.

"Nevadí. Som rada" odtiahnem sa od neho a objímem aj Petra. Ten je najskôr prekvapený ale potom mi objatie vráti.

"Jdem?" preruší Calin ticho. Obaja sme prikývli.

O pár minút sa ocitáme pred mne už známym činžiakom. Veci som si opäť odložila do 'mojej izby'.

"Petr? Môžeme sa porozprávať?" pošepnem mu keď sedíme pri filme v obývačke. Prikývne a zdvihne sa zo sedačky. Beriem to ako znamenie tak idem za nim.

"Rozhodla som sa" poviem a on si sadne na jeho postel.

"Poslouchám"

"Bojim sa ale idem do toho. Chcem to s tebou skusit"

"Počkej to jako vážně?" rozžiarili sa mu oči.

"Mhm"

"Neděláš si srandu?"

"Myslíš že hej?" pomaly prídem k nemu a obkročmo si na neho sadnem. On hneď premiestni ruky z postele o ktorú bol opretý na moje boky. Zapozerala som sa mu do očí.

"Teď mám takovou chuť tě vojet" pošepkal. Nič som mu na to nepovedala iba som mu dala jemnú pusu. "Teď jsi tomu dodala ještě víc" znova mi pošepkal ale tentokrát do pier. Hneď na to ma začal silno bozkávať. Samozrejme že som spolupracovala. Keď už som sa ocitla na posteli pod ním zastavila som ho. Alebo teda skôr on mi umožnil niečo povedať keďže sa začal venovať môjmu krku a kľúčnej kosti.

"Počkaj. Vedľa sú Calin a všetcia ostatní" poviem zadýchane. Musím uznať že to fakt vie.

"To mi je úplně u píče. Chci tě" zase sa mi presunul na pery. Tak nevyšlo. Nejakým spôsob sa mi podarilo dostať ho naspäť podomňa. Takze sme boli v rovnakej pozícii ako na začiatku. Až na to že tentokrát ma nedržal za boky. Postavila som sa z neho a prešla ku dverám. "Ale noták. Miuško prosím" zasmiala som sa. Zamkla som dvere a znova si na neho sadla. Okamžite som cítila tlak na zadku. Mala som na sebe sukňu takže to bolo o to intenzívnejšie. Vyzliekol mi tričko a hneď potom letelo aj jeho. Znova som ležala na posteli a Petr ma obsypával bozkami po celom tele. Dokonca sa mi už niekde aj modrinka stihla objaviť. Všetko som si užívala dokým to neprišlo znova.

"Hovorím ti buď ma budeš počúvať alebo to nedopadne dobre!" zvrieskol na mňa. Násilím ma chytil a hodil na postel.

"A teraz urobíš presne to čo ti poviem. Inak vieš čo sa stane" zachrapčí mi do ucha. Prikývnem. "Chcem to počuť. Čo sa stane?"

"Bude trest" vydám zo seba ticho.

"Presne" zasmial sa a doslova zo mňa strhol tričko. Bála som sa. Neskutočne moc. Opakovalo sa to už niekoľko krát ale nikdy som nevedela kedy Filip vymyslí niečo nové alebo kedy zájde ďalej. Preto som radšej neprotestovala a počúvala ho.

Keď som sa prebrala z mojich myšlienok Peťa už vyzeral že svoju prácu dokončil a chce pokračovať.

"Počkaj. Ja-ja nemôžem. Prepáč" stiekla mi slza ktorú som si rýchlo zotrela. Rýchlo som sa postavila a obliekla si tričko ktoré som našla v rohu izby.

"Počkej co jsem udělal?"

"Ty nič" odomkla som dvere a vybehla z izby a následne aj z bytu. Nemohla som tam byť. Zase som to pokazila. Zase za to môžem ja.
_________________________
predposledná časť🫶