"Ty vole" prekrútil očami ale všimla som si ako sa pousmial.
________
Hneď po prebudení moje kroky smerovali do kúpeľne. Dala som si sprchu, upravila sa a prezliekla do teplákov a športovej podprsenky. Nemusim tu behať v mikine aby som zakryla svoje tetovania ako doma. A čo sa týka chalanov tak mi to nejakým spôsobom nevadí. No a Petr ten bude na 100% zavretý v izbe.
Potom som si to zamierila do kuchyne kde nikto nebol rovnako ako aj v obývačke. Namiesto toho bol na chladničke papierik na ktorom sa písalo
"S klukama jsme šli do studia takže když se probudíš napiš mi a pošlu ti adresu. Na snídani si něco najdi.
František"
"Tak ja sem prídem kvôli nemu a on si odíde do štúdia? Tomu sa hovorí kamarát" povedala som si pre seba.
"Kdo odešel do studia?" ozvalo sa za mnou a ja som myslela že mi srdce z hrude vyskočí. Otočila som sa aby som zistila kto ma chce zabiť.
"František s chalanmi. Myslela som že si išiel aj ty" podarilo sa mi môj strach zakrieť.
"Teď jsem se vzbudil. Vypadá to že nás tu nechali" uškrnul sa. Nič som mu na to nepovedala iba som otvorila chladničku z ktorej som si vybrala ovocie. Nakrájala som ho a dala do misky. Celú dobu som mala pocit že sa na mňa pozeral a ba. Keď som sa otočila naše pohľady sa stretli.
"Nevěděl jsem že máš tetování" ukázal na moje tetovanie na rameni.
"Ty o mne toho nevieš veľa. A nemyslím že sa to niekedy zmení" žmurkla som na neho.
"Kolik máš tetování?" úplne odignoroval moje vety.
"Veľa" sadla som si oproti nemu na linku. On sedel za ostrovčekom na barovej stoličke.
"Notaak"
"Čo by si chcel vedieť?"
"Kolik jich je a jaký maj význam?"
Rozhodla som sa že mu niečo poviem. Predsa ma to nezabije ale zase nemusí vedieť všetko.
"Toto" ukázala som na tetovanie 'crybaby' na ramene "má viacero významov. Toto" tentokrát som ukázala na tetovanie hada pod pravým prsníkom "je pretože mám rada hadov" nakoniec som ukázala na tetovanie 'babygirl' "nemá to význam" ostatné tetovania našťastie nevidel.
"A ten pavouk?" nadvihol obočie.
"Proti strachu" mykla som plecami a zoskočila z linky aby som mohla umyť a následne odložiť misku s vidličkou. Keď som sa otočila zarazila som sa. Petr si totižto vyzliekal tričko.
"Čo robíš?"
"Neboj. Jen ti chci něco ukázat" to ma teda upokojil.
Prišiel ku mne a otočil sa mi bokom. Ukázal aby som sa pozrela na jeho krk. Mal tam tetovanie veľkého pavúka.
"Proti strachu" povedal a zase si obliekol tričko.
"To je sice fajn ale nabudúce keď si budeš chcieť predomnou niečo vyzliecť najskôr ma upozorni" prekrutila som očami. On sa iba zasmial.
"Copak se bojíš?" z jednej strany mal pravdu ale to som mu naozaj nemienila hovoriť.
"Už len to" odišla som do izby ktorá bola na dva týždne moja. Sadla som si na postel a rozmýšľala čo by som dneska mohla robiť. Nakoniec som dospela k rozhodnutiu že pôjdem za Františkom a ostatnými do štúdia. Napísala som teda Frantovi aby mi poslal adresu a medzitým som sa išla upraviť a prezliecť. Urobila som si obyčajný makeup ktorý sa skladal z korektoru, linky, masakry a nude rúžu. Vlasy som nechala rozpustené. Obliekla som si hnedé tričko ktoré som zakasala do čiernej sukne (fotka v médiách). Do čiernej kabelky som hodila peňaženku a sluchatka. Zobrala som si ešte slnečné okuliare a mohla som ísť. Práve v tú chvíľu mi na mobil prišla správa od Františka s adresou. Vydala som sa do chodby kde som si obula Air Jordan 1 Retro "Dark Mocha". Potom mi ale niečo došlo. Neviem kde je táto adresa a číslo na nejaký taxík tiež nemám.
"Kam jsi se vybrala?" zase ma vyrušil ten hlas. Teraz prišla otázka. Mám mu to povedať alebo nie? Úplne sa mi nechce mu to hovoriť ale zase možno bude vedieť kde to je.
"Do vašeho štúdia"
"A ty víš kde to je?" nadvihol obočie.
"To je ten problém že nie"
"Tak počkej chvíli převleču se a půjdu s tebou. Stejně tam musím jít" nenechal ma nič povedať a odbehol do jeho izby. Myslím že mi nič iné nezostávalo iba na neho počkať.
O niekoľko minút prišiel prezlečený Petr a my sme konečne mohli vyraziť.
Konečne sme došli do štúdia. Nebolo to ďaleko ale cesta bola aj tak dlhá. Ani jeden sme neprehovorili takže medzi nami panovalo nepríjemné ticho kedy ani jeden nevedel čo povedať.
"Čau kluci" pozdravil najskôr Petr a potom som vošla ja.
"Čau" odpovedali naraz.
"A ja som akože duch?!" zahrala som sa na urazenú. V štúdiu sedeli Calin, František a ešte jeden ktorého meno som zabudla.
"Nejseeeš" František sa postavil a prišiel ma objať. Hneď na to aj Calin a ten tretí ktorý som si spomenula že sa jeho meno začína na D.
V štúdiu sme strávili celý deň. Musím povedať že s nimi sa človek nenudí. Okolo šiestej večer sa k nám pridal aj Willy. Zo štúdia sme odchádzali večer o desiatej. Chalani boli samozrejme pripitý ale domov zvládli ísť bez mojej pomoci. Doma som si dala sprchu, prezliekla som sa do pyžama a hneď ako som ľahla do postele som zaspala.
Ráno som sa zobudila celkom neskoro čo je u mňa divné. Hneď som sa išla učesať a upraviť. Prezliekať sa mi nechcelo takže som si nechala moje pyžamo.
V kuchyni zase nikto nebol. Dneska ale asi všetcia spali. Museli vyspať kocovinku. Na raňajky som si urobila iba tousty so zeleninou.
_____
ako prežívate posledný školský týždeň. ja dosť blbo. mali sme ísť na stanovačku a ja som dostala kiahne🙂 dúfam že u vás je to lepšie🫶
YOU ARE READING
Lovestory / ff rychlí kluci
Fanfictionneviem ako skrátiť opis tohoto príbehu tak si to prečítajte a zistite🫶 2022
