"Ne to ne jen když jsem ráno přišel viděl jsem v tvém pokoji rozházené oblečení a spícího Petra ale chtěl jsem aby jsi mi to řekla sama"
_____________________________________
"Prepáč" sklopila som pohľad.
"To je v pohodě. Chápu že jsi mi to nechtěla říct" vtiahol ma do objatia.
"Františku kde jsi kurva?" zaznelo z chodby.
"U Mii" zakričal Franta naspäť. Na to sa otvorili dvere v ktorých stál Petr.
"Jen jsem chtěl že už půjdu jo?"
"Jasně tak dávej bacha"
"Jojo čaute!" zase odišiel.
"Kam išiel?"
"Domů. On nebydlí tady ale v Telnici" (neviem ako sa to skloňuje pardon).
"Aha. Inak mne ide za hodinu vlak tak sa pôjdem zbaliť a tak"
"Co kdybych tě odvezl?"
"Nie nepôjdeš iba kvôli tomu do Bratislavy" zasmiala som sa a zakrútila hlavou.
"Notaak. Alespoň spolu budeme déle. Stejně se uvidíme zase tak za několik měsíců" posmutenel. Aj mne je smutno z toho že sa zase dlho neuvidíme ale musím ísť naspäť ma Slovensko.
"Nebo co kdyby jsi se přestěhovala sem?" rozžiarili sa mu oči.
"No to už vôbec. Nie že by som nechcela ale za prvé v Bratislave mám školu a za druhe rodičia ma nepustia" tiež som zosmutnela. Predstava že by som bývala s Frantom je nádherná. Od kedy sme sa spoznali sme chceli spolu bývať. A stále to plánujeme.
"Školu by jsi mohla dělat dálkově když jsi na soukromé. Odvezu tě a neodmlouvej" povzdychol si a odišiel z izby. Pobalila som si veci a prezliekla sa do veľkého trička a kraťasov. Rozlúčila som sa s Calinom, Markom a Willym. Trochu ma mrzelo že som sa nerozlúčila s Petrom ale čo už.
...
Sedím v lavici a vôbec nepočúvam učiteľku. Rozmýšľam iba nad tým ako poviem mame že sa chcem presťahovať. Alebo sa jej na to aspoň opýtať. Bohužiaľ či ma pustí je na nej lebo som ešte nemala 18.
Celý deň som nad ničím iným nerozmýšľala.
"Mami?" prišla som za ňou do kuchyne.
"Hm?" ani sa na mňa neotočila čo ale chápem keďže krájala zeleninu.
"Ehmmm rozmýšľala som. Mám už 17, viem sa o seba postarať a vieš že mám súkromnú strednú takže sa dá robiť diaľkovo" prerušila ma.
"Nebudeš sa sťahovať"
"Ale mamiiii. Eddieho si zoberiem so sebou takže ju nebudete mať na krku. Školu dokončím diaľkovo a budem bývať s Frantom" snažila som sa ju presvedčiť.
"No tak keď budeš bývať s Bielikom tak to už vôbec"
"Čo proti nemu stále máš?"
"Proste sa mi nepáči!"
"Čo sa ti na ňom nepáči?! Že ti zachránil dcéru vtedy keď ty s otcom ste mi neverili?! Iba vďaka nemu som ešte stále tu!" zase mi vyskočili slzy. Radšej som odbehla do svojej izby kde som sa hodila na postel. Rozhodla som sa zavolať Frantovi. Vždy mi pomôže tak dúfam že aj teraz.
"Ano zlatíčko?" ozvalo sa z telefónu.
"Fra-František" nedokázala som to povedať celé pretože mi už slzy stekali prúdom.
"Mio co se stalo?"
"Zase som sa pohádala s mamou. V poslednej dobe sa hádame stále keď je doma" vzlykla som do telefónu.
"Mii to bude dobrý. Proč jste se pohádali tentokrat?"
"Spýtala som sa jej na to sťahovanie čo hneď zamietla a keď som jej povedala že to je s tebou tak povedala že to už vôbec. Spýtala som sa jej že čo má proti tebe a vykričala som jej že mi vtedy neverila" počula som ako si František na druhej strane povzdychol.
"Co ti na to řeknu? Je to pravda takže nemá důvod být na tebe naštvaná. Ale nech ji teď jo? Pusti si Harryho Pottra a uklidni se" rozprával kľudne. Usmiala som sa.
"Dobre. Mám ťa rada"
"Já tebe taky" po tom som zrušila hovor.
Ako František povedal - pustila som si Harryho Pottera a relaxovala pri tom. Ani neviem ako a zaspala som.
...
Zobudilo ma zvonenie telefónu. Bez pozretia som hovor prijala.
"Mia Antónia Abrahamová okamžite mi povedz kde si?! Ako to že nie si v škole?!" ozval sa mamin hlas z mobilu. Zakričala tak že ma to zobudilo úplne a musela som si mobil odtiahnuť od ucha. Ano mám 2 mená a ano mám divné mená. Druhé meno mám po babke.
"Prepáč včera som zaspala pri filme a zabudla som na budík" pozrela som na hodiny. Bolo 12:40. Mama si povzdychla.
"Dneska sa ti už neoplatí tam ísť ale nech sa to už neopakuje. A zistí si čo ste robili. Nesmieš nič vymeškať" nepočká na moju odpoveď a zloží.
Jasné, 'nesmieš nič vymeškať'. Za to že oni sú obaja právnici neznamená že aj ja musím byť. A úprimne ma to vôbec nebaví. Študujem právo ale to iba preto lebo musím. Rodičia mi nedali na výber. Proste som tam ísť musela. Nie nebola odpoveď.
Na mobile som si našla chat s Felixom s ktorým si rozumiem najviac. Vlastne je jediný s kým sa bavím z tej školy. Nie je zo slovenska takže preto také meno. Spýtala som sa ho na to čo robili atd. Napísal mi že po škole mi to pošle keďže máme ešte dve hodiny. Rozhodla som sa že si zatiaľ urobím niečo na jedenie. Zišla som do kuchyne a urobila som si iba tousty. V obývačke som si sadla na gauč kde som pri seriáli zjedla svoj obed.
Cez deň som nič moc nerobila. Škola, potom prišli rodičia a ja som bola zalezená v izbe s netflixom. Ďalšie dni sa tiež nič zaujímavé nedialo. Len mi pribudlo nové tetovanie. Vytetovala som si malý blesk na ukazovák. Je možné že si to rodičia všimnú ale čo. Je mi to jedno. Dneska zase mal prísť František. Hovorila som vám že je tu často. Má tu prespať na celý týždeň čo som neskutočne rada.
______________________________
🫶
YOU ARE READING
Lovestory / ff rychlí kluci
Fanfictionneviem ako skrátiť opis tohoto príbehu tak si to prečítajte a zistite🫶 2022
