Má tu prespať na celý týždeň čo som neskutočne rada.
______
Zazvonil zvonček a ja som šprintovala ku dverám. Hneď ako som ho uvidela som mu skočila okolo krku.
"Ahoj. Rád tě vidím ale mám menší problém" povie a odtiahne sa. V tom sa tu z ničoho nič objaví Petr.
"Přišel zase k nám do Brna a kluci jsou všichni někde v prdeli takže musel se mnou. Je sice dospělej ale když je sám tak je jak děcko"
"Mne to vadit nebude len moji rodičia. Však ich poznáš" povzdychla som si.
"Jo. Takže Petře make-up a schovej piercing" Franta pozrel vážne na Petra ale ja som poznala že to vážne nemyslel.
"Jebe ti? Nikdy"
"Robil si srandu. Poďte budú to musieť prežiť" povzdychla som si a pozvala ich dovnútra.
"Mami? Je tu František ale prišiel s ním aj jeho kamarát nevadí?" neisto som sa spýtala keď sme vkročili do obývačky kde sedeli rodičia. Obaja hneď obrátili pohľad najskôr na mňa, potom na Frantu a nakoniec na Petra ktorého si prehliadli od hlavy až k päte.
"Bude spať v hosťovskej" poviem keď uvidím mamin výraz.
"Ako dlho?"
"Týždeň"
"Dobre ale vieš že my idete zajtra na služobnú a budeme tam do konca týždňa?" prikývla som.
"Si si vedomá toho že tu s nimi budeš sama?" nadvihla obočie. Viem presne na čo mieri.
"Mami Františka poznáš vieš že by to neurobil a Petr tiež nie"
"Dobre. Tak mi to je jedno" mykla ramenami. Povzdychla som si a aj s Frantom a Petrom odišla hore.
"Co jsi myslela tím že nás poznáš a že bychom to neudělali?"
"Si veľmi zvedavý"
"Notaakkk"
"Nepoviem"
"Takže František ty budeš tu somnou ako vždy a Petr bude hneď oproti" ukážem na dvere oproti mojej izbe.
"Co když chci být tady?" pozdvihe obočie a usmeje sa Petr.
"Tak máš smolu" tiež sa usmejem a František vybuchne smiechom. Petr pretočí oči a odíde do 'svojej' izby.
Franta si vybalil zatiaľ čo ja som ho s úsmevom na posteli pozorovala. Dvere sa otvoria a v nich stojí otec.
"Potrebuješ niečo?" pozriem na neho.
"Volali nám z práce. Musím ísť bohužiaľ už dneska ale za to skôr prídeme domov" povie s ľútosťou v hlase ale ja poznám že tú ľútosť iba hrá.
"Fajn" prídem k nemu a objímem ho. Hneď na to si znova ľahnem na posteľ.
"S maminou sa rozlúčiť nejdeš?" nadvihne obočie. Prekrútim očami a bez slova odídem z izby. Mama bola v izbe a balila.
"Otec vravel že idete už dneska"
"Bohužiaľ" smutne pozrie. Tiež som ju objala.
YOU ARE READING
Lovestory / ff rychlí kluci
Fanfictionneviem ako skrátiť opis tohoto príbehu tak si to prečítajte a zistite🫶 2022
