Lovestory / ff rychlí kluci

Dva týždne [4]

Zapla som si seriál ktorý mám rozpozeraný a čakala kým dojdeme.
___________
Vystúpim na Brnenskom nádraží a začnem sa obzerať za mojim kamarátom. Keď ho konečne po nejakej chvíli uvidim, rozídem sa k nemu.

"Čaaauuu" vtiahne ma do objatia František.

"Ahoj. Chýbal si mi" poviem v objatí.

"Ty mě taky. No pojď jdeme" zobral mi kufor ktorý odložil do kufra auta.

Sadla som si na miesto spolujazdca a František sa vydal na cestu. Celou cestou sme sa rozprávali a spievali si. Povedali sme si všetko čo sa stalo medzitým čo sme sa nevideli. Po niekoľkých minútach sme zastavili pri vysokom bytovom dome. A nie len pri jednom. Bolo ich tu hneď niekoľko no my sme sa vydali do toho prostredného.

"Joo jinak já ti tak trochu zapoměl říct že bydlím s třema debilama" povie už pri vchodových dverách.

Hovoril že má nové bývanie ale nie že býva s niekým. Zmätene na neho pozriem ale on pokračuje do bytu. Hneď ako vojdeme počujem rôzne zvuky a sem tam nejakú nadávku.

"S kým bývaš?" konečne sa ho opýtam.

"S klukama" odpovie a rozíde sa hlbšie do bytu. No super. Veľa som sa dozvedela.

Vošli sme do obývačky kde sedeli mne už známe tváre. Povedala by som že už aj veľmi známe.

"Jsme tady" povie Franta aby na seba prilákal pozornosť.

Hneď sa na nás otočia dvaja hnedovlasý "rychlí kluci". Calin vstal, prišiel ku mne a uväznil ma v objatí. To isté urobil po ňom aj Marek.

"Petr je zase kde?" prehodil František. Počkať... Petr?

"V pokoji" povedal Calin a ďalej sa venoval televizoru.

Franta sa vydal k jednej izbe ale zastavil sa kvôli zvoniacemu telefónu.

"Jo?"
...
"Počkat co? Jak?"
...
"Mám přijet?"
...
"Teď?"
...
"Fajn. Jsem tam do půl hodiny"

"Majitelé mého starého bytu mají nějaký problém a potřebují abych přišel. Nebude ti vadit když tě tady nechám s klukama?" otočil sa na mňa.

"Nevadí" úprimne som sa usmiala. Budem tu dva týždne takže nebude zlé si vytvoriť nejaký ten vzťah aj k chalanom.

"Dobře. Nevím kdy přijdu tak si na večeři když tak něco objednejte. Ahoj" objal ma, dal mi pusu do vlasov a odišiel. Tie pusy to je u nás normálne.

Pozriem na hodiny aby som zistila koľko je. 13:30. Na večeru je ešte skoro. Sadla som si teda ku Calinovi a Marekovi na gauč a sledovala ako hrajú nejakú hru.

"Chceš si zahrát taky?" otočil sa na mňa Marek.

"Nie v pohode" hry síce milujem ale ešte som sa tu necítila tak komfortne aby som niečo hrala.

"Tak jdem dělat něco co můžeš i ty" vyhlásil.

"Já mám hlad a Petr bude mít asi taky když celej den nevylezl z pokoje" posťažoval si Calin.

"My ještě neobjedvali" objasní Marek.

"Jdu něco objednat" postavil sa Calin.

"Nieee. Pekne niečo uvaríme" postavila som sa tentokrát ja a predbehla Calina. Otvorila som chladničku aby som pozrela z čoho môžem robiť ale moc mi to nepomohlo. V chladničke nemali okrem nejakých pív a alkoholu nič.

"Fajn tak na obed si niečo objednajte ale potom pôjdeme na nákup a na večeru uvaríme" otočila som sa na Calina.

"Jasně šéfová" zasalutoval a zobral si mobil do ruky.

"Běžte se někdo zeptat Petra jestli něco chce" povedal Calin smerom na mňa a Mareka.

"Jaa musím na záchod" povedal Marek a už ho nebolo.

"Fajn idem za ním" pretočila som očami a vydala sa k jeho izbe.

"Řekni mu že objednávám od tud jak vždy. On bude vědět" zakričal za mnou Calin.

Zaklopala som na dvere a čakala kým sa niečo ozve.

"Co je?!" fajn, čakala som niečo príjemnejšie ale aj tak sa dá. Opatrne som otvorila dvere a vošla.

"Calin sa pýta či nechceš niečo na jedenie? Objednáva z tadiaľ ako vždy lebo v chladničke nič neni"

"Ne. A teď mi řekni co tady děláš ty?!" ukázal na mňa.

"Budem ti tu teraz dva týždne otravovať život. Neboj ani ja som nebola najšťastnejšia keď som sa dozvedela že tu bývaš tiež" falošne som sa usmiala a odišla. Nezabudla som za sebou zabuchnúť dvere.

"Nechce nič" hodila som sa na gauč.

...

Po obede sme boli s Calinom na nákupoch. Marekovi sa nechcelo. Na večeru som im urobila moje a Frantove najobľúbenejšie jedlo - lassagne. Hneď ako boli hotové prišiel František a všetcia sme sa spolu najedli. Teda okrem Petra. Ten stále odmietal vyjsť von.

Práve ležíme na gauči a pozeráme Fight Club. Ja osobne by som si to asi nepustila ale je to celkom v pohode a baví ma to.

Zrazu som započula ako sa otvárajú dvere a následne kroky. Ja, Calin, Franta a Marek ležíme tu, nikto iný kľúče od tohoto bytu nemá takže to môže byť jediný človek. Otočila som sa aby som si to overila a pravda. V kuchyni stál polonahý Petr a čumel do chladničky. Postavila som sa a išla za ním.

"Ak chceš v trúbe sú ešte lassagne" sadla som si na linku.

"Kdo je dělal? Pochybuju že jeden z nich" zasmial sa a ukázal na chalanov ktorý boli zažratí do filmu.

"Ja. Ak ich nechceš nič iné teplé tu neni takže buď si niečo navaríš alebo objednáš"

"Nechce se mi nic dělat a čekání na to dokud to přijde to bude dlouho" povedal a išiel si nabrať lassagne.

Pousmiala som sa a odišla naspäť k chalanom. Tentokrát som si sadla na kraj. Pred tým som ležala na Františkovi a Calinovi. Vedľa mňa si sadol Petr s tanierom v ruke.

"A to tady vážně budeš týden?" naviazal konverzáciu.

"Dva" opravila som ho.

"Ty vole" prekrútil očami ale všimla som si ako sa pousmial.
__________
prepáčte že to vydávam dneska ale včera som zabudla😭🤚