"Nevadí. Zvládnem to" nahodila som falošný úsmev. Mama to našťastie nepoznala a ďalej balila. Ja som sa teda rozhodla ísť naspäť do izby. Hneď po mne tam prišiel aj Petr.
"Co je tohle zač?" ukáže na moju mačku.
"To je Eddie. Môj kocúr" (yes je pomenovaný po mojej najobľúbenejšej postave zo stranger thing😌)
"Já mám doma taky takového. A ještě jednoho ale ten je celej chlupatej"
"Mne mama dovolila iba takéhoto pretože má alergiu na chlpy ale je to zlatíčko" ako som to dopovedala už sa ku mne túlil.
...
Zrovna keď som sa prezliekala mi niekto vtrhol do izby. Rýchlo som sa skryla za uterák a pozrela na dotyčného. Samozrejme že tam stál Petr.
"Nemôžeš počkať kým sa prezlečiem?!"
"Ne" odsekne s úsmevom a rozíde sa ku mne. Ja automaticky začnem cúvať ale po chvíli ma zastaví stena a Petr sa objaví až moc blízko mňa.
"A... ehm.. čo... potrebuješ?" poviem nervózne.
"Ty víš co" usmeje sa.
"Predstav si že neviem" snažila som sa znieť normálne.
"Tebe" odpovie rovnako ako minule.
Flashback
Sedíme v štúdiu a pijeme. Rozmýšľam že už pôjdem k chalanom do bytu pretože ma prepadáva únava. Trebalo mi na wc-ko tak som sa postavila a rozišla sa k môjmu cieľu. Keď som vykonala potrebu a umyla si ruky niekto rozrazil dvere. V rýchlosti som sa otočila ale to už osoba stála veľmi blízko mňa. Už podľa oblečenia som vedela kto to je. Zdvihla som hlavu aby som mu videla do tváre.
"Potrebuješ niečo?" spýtala som sa opito.
"Tebe" pousmial sa.
"To je síce super ale ja už asi pôjdem. Som unavená" zívla som si.
End of the Flashback
Hneď na to sa mi prilepil na pery. Chcela som sa odtiahnuť ale niečo mi to nedovolilo. To niečo bol on. Pomaly mi zobral uterák z rúk a niekam ho odhodil. Onedlho som pod sebou cítila mäkko a vtedy sa mi zase všetko ukázalo pred očami. Hneď som sa odtiahla.
"Ja nemôžem"
"Proč? Už jsme jednou spolu spali Františkovi to vadit nebude" povie a začne ma bozkávať na krku. Nevravím že sa mi to nepáči ale bojím sa.
"Tu nejde o to"
"Tak o co?" nechápavo na mňa pozrie.
"Ja- ja nemožem" rýchlo som sa postavila, natiahla na seba nejaké tričko a odbehla do kúpelne kde som sa zamkla. Vliezla som do vane as spustil sa mi plač.
Chvíľu potom ako som tam sedela som začula klopanie.
"Mio otevři to jsem já" povie František a znova zaklope. Pomaly som sa postavila a prešla k dverám ktoré som otvorila. Hneď som padla do jeho náruče. "Co se stalo?"
"Ja- Petr- my-"
"Uklidni se a tak mi to řekni. Pojď" zaviedol ma do izby kde ma posadil na postel a sadol si vedľa mňa.
"Keď som sa prezliekala- prišiel sem Petr- my- my sme sa začali bozkávať a- a skoro sme sa spolu vyspali- ale zase som to mala pred očami" poviem medzi vzlyky.
"Zlatooo" pritiahne si ma do objatia. "Zabiju ho" pošepne ale ja ho aj tak počujem.
"Nie on za to nemôže. Nenútil ma ani nič len som si spomenula na-"
"Chápu nemusíš to říkat"
Sedeli sme tam v tichu kým niekto neprišiel do miestnosti.
"Co se stalo?" ozval sa jediný človek ktorý tu s nami bol.
"Řeknu ti to pak"
"Nie povedz mu to teraz"
"Jseš si jistá?" nadvihne obočie. Prikývla som. "Nebojíš se?"
"Povedz mu to už!"
"Fajn."
________
🫶
YOU ARE READING
Lovestory / ff rychlí kluci
Fanfictionneviem ako skrátiť opis tohoto príbehu tak si to prečítajte a zistite🫶 2022
Povedz mu to už! [9]
Start from the beginning
