Zvrátená hra (únosu a mafie)✔️

33.časť

Liam sa k nám usadil a Sárka sa vratila späť ku mne. Pri konci rozprávky zaspala a tak sa Dylan rozhodol ju vyniesť hore. Zostala som tu iba ja a Liam.

„Mel ja" začal ale ja som ho prerušila.

„Villiam je mi to jedno" odpovedala som jednoducho a zodvihla sa na odchod.

Nechápala som jeho správanie. Raz bol milý a potom odporný. Ale ja už so sebou nenechám zametať. Vyšla som z obývačky a namierila si to do izby. Prezliekla som sa do pyžama a sadla si na posteľ.

Od keby som znova tu tak neviem ani čo je z El. Mala by som jej napísať alebo aspoň zavolať a znova niečo zorganizovať. Nakoniec som tak aj spravila.

Vytiahla som mobil a našla tam El číslo a vytočila ho. Po dvoch zazvoneniach sa ozval El hlas a ja som sa nad tým pousmiala.

„Mel!" vykríkla.

„No ahoj kočka! Ako sa darí?" spýtala som sa a aj cez telefón bolo počuť že je šťastná, že ma počuje.

„Výborne, ale je tu hrozne smutno keď si tu neni" hlesla napokon.

„Preto ti práve volám. Nechcela by si prísť na pár dni?" spýtala som sa a dúfala že bude súhlasiť.

„A neboli by problémi?" spýtala sa opatrne.

Je pravda, že naposledy keď tu bola tak to neskončilo ružovo. Pri spomienke nato peklo mnou až striaslo.

„Nebudu!" vykríkla som.

Naozaj som potrebovala aby prišla.   Ešte jeden deň v tomto dome šialenstva a psychopatov, česť výnimkám, tak sa asi zbláznim.

„No dobre teda! Pôjdem sa zbaliť a hneď ráno vyrazil" odpovedala napokon.

„Dobre teším sa, pa" povedala som.

„Ahoj Mel" odpovedala a zložila.

Otočila som sa ku dverám a zbadala v nich Liama. "Kurva" zanadavala som si v hlave a čakala čo príde.

„Melanie, kurva koľkokrát ti mám opakovať aby si sa ma najskôr spýtala, než začneš niečo plánovať?!" povedal podráždene.

„Nie si môj rodič aby som si od teba pýtala povolenie!" zvýšila som mierne hlas aby to pochopil.

„Nie som, ale som tvôj manžel a ty sa konečne naučíš správať ako vzorná manželka! Teraz zoberieš mobil a zavolaš jej, že to nejde a musíš tu zrušiť! Hneď!" hlas mal každým slovom otravenejši a odpornejši.

„Zabudni!" vykríkla som a ukázala mu prostredník.

Prišlo presne to čo som čakala. V sekunde stal vedľa postele a už ma z nej ťahal na nohy. Nemala som dôvod namietať, úprimne mi to bolo jedno.

„Ešte raz mi niečo podobné ukažeš, tak neodídeš živá!" pohrozil mi.

Vytočilo ho však viac to, že som mu neodpovedala a ignorovala ho. K realite ma priviedol až fackou, na ktorú som následne otočila hlavu do boku.

„Rozumela si?!" zopakoval a keď videl, že odpoveď sa mu nedostaví tak som dostala ďalšiu.

„Poslednýkrát sa ťa pýtam a nechceli ma vytočiť!" pohrozil a ja som len nasucho prehltla.

„Nerozumela Villiam, naozaj nie" vzdychla som a pozrela sa za neho na stenu.

Pustil ma a ja som si sadla na zem. Ako môžem niečo cítiť k takémuto monštru? Pripravil ma o všetko a ubližoval mi..no ja ho aj tak asi milujem..