Zvrátená hra (únosu a mafie)✔️

14.časť

Krv mi začala tiecť po nohe. Na chvíľu som sa cítila voľne. Už štvrtá jazva za rok. El o nich nevedela. To je aj hlavný dôvod prečo som s nikým nechcela spať, videli by ich a dali by si dokopy z čoho to je.

Snažila som sa krv zastaviť 5 minút ale bola to hlboká rana a krvácala moc. Cítiť konečne fyzickú a nie psychickú bolesť je úľava. Priložila som si poslednýkrát servítku na stehno a zahodila ju.

Vyšla som z kúpeľne a ľahla si do postele. Liam sa šiel zatiaľ osprchovať. Keď vyšiel mal len uterák obtočený okolo pása. Pár kvapiek mu stekalo po tele a mokré vlasy mal na všetky strany.

„Čo tak pozeráš?" otočil sa na mňa zo zdvihnutým obočím.

„Máš za sebou peknú skriňu ale si moc veľký a zakrývaš mi na ňu výhľad" to bola tak mizerná šanca o klamstvo.

„Lepšiu výhovorku na obzeranie si ma si si nevedela nájsť?" začal sa smiať.

Pokrúrila som záporne hlavou na znak nesúhlasu. Potom mi už iba povedal nech sa oblečiem že dnes ideme na dôležité stretnutie a mám byť pri tom.

Konečne niaka akcia. Aj keď sa tam asi nebude strieľať to je taká škodaa. Nevadi aj tak aspoň niekam vypadnem. Liam mi doniesol červene šaty, lodičky a niake doplnky.

Okolo 17:30 som bola už hotová a mala som ešte 10 minút. Pozerala som sa do zrkadla. Dlho som na sebe nemala šaty a nebola tak upravená.

Z myšlienok ma vytrhol Liam, keď vtrhol do izby.

„Mohlo to byť krajšie ale ujde to" pozrel na mňa.

Nič som nepovedala len ho obišla a šla pomaly po schodoch dole. Nohu si zlomiť teda nechcem. Liam bol tesne za mnou. Keď mi to pridlho trvalo na schodoch ma zobral na ruky ako princeznú a zniesol dole. Položil ma až v predsieni.

Vyrazili sme pre mňa neviem kam. Zastavili sme asi po hodine cesty pred niakou reštauráciou. Vystúpil a šiel mi otvoriť dvere. Aké krásne gesto.

Jasné že to robil iba kvôli verejnosti. O pár dni je svadba a všetko je v plnom prúde ale mimo mňa. Nechcela som sa do toho zapojiť. Aj tak sa nevydávam dobrovoľne.

Pomohol mi vystúpiť a zobral moju ruku do tej jeho. Úsmev na tvári mu nesmel chýbať. Naklonil sa ku mne a pošepkal mi.

„Začni sa usmievať inak si ma neželaj doma" usmial sa a pokračovali sme.

V sekunde som nahodila úsmev do široka aj keď som mala chuť plakať. Pre novinárov to vyzeralo akoby mi dal pusu na líce a pritom sa mi vyhrážal.

Vstúpili sme dnu a sadli si na rezervované miesto. Bola to na oko romantická večera. Veď sme spolu ani nenašli spoločnú tému.

Po hodine a pól Liam konečne zaplatil a mohla som ísť "domov". Otvoril mi dvere od auta a ja som poslušne nasadla. Konečne toto divadlo skončilo. Liam si sadol vedľa mňa, otočil mi moju tvár k nemu a pobozkal ma.

Chcela som ho odstrčiť ale nemohla som. Vtedy mi došlo že nás asi fotia. Aj keď nerada tak som začala spolupracovať a pritiahla sa k nemu bližšie.

Konečne bolo tomu koniec. Otočila som hlavu do okno a po chvíľu od únavy zaspala. Prebudila som sa až keď ma Liam vyberal z auta.

Veď nech sa stará načo by som šla po svojich. Odniesol ma do domu a následne do izby. Položil ma na posteľ a zakryl. Chvíľu nado mnou stál a potom odišiel do kúpeľne. Následne som zaspala.