Zvrátená hra (únosu a mafie)✔️

32.časť

Pov.Mel:
„Prepáč Mel, ale nie si jediná" keď to povedal som už slzy zadržať nemohla.

Nechcela som si priznať, ale bolelo to. Nemala som dôvod skrývať tu bolesť a dala na povrch ako ma to zranilo. Slzy mi začali stekať jedna za druhou a ja som sa snažila spod neho vyslobodiť.

Nemalo význam bojovať, bol silnejší a nedovolil mi odísť. Cítila som sa ako niaka hračka, ktorú keď nepotrebuje tak ju odloží.

„Mel..vieš že to nejde" začal ale ja som nepočúvala.

Sama neviem prečo ma to tak položilo. Žeby preto, lebo je to môj manžel a čakala som že bude mať aspoň trochu úcty..ale mýlila som sa.

Niako som sa vyslobodila a šla sa dať dokopy do kúpeľne. Zamkla som za sebou dvere a zošuchla sa dole po dveroch. Jemný plač sklamania sa stal histerickym plačom a ja som to nevedela zastaviť.

Nakoniec som sa iba rozhodla ísť do sprchy a zmyť zo seba všetku bolesť. Studena voda mi dodala energiu a ja som vyšla ako nový človek.

Obmotala som si okolo seba iba uterak a vyšla do izby. Prešla ku skrini a vybrala si z nej MOJE tričko a šortky. Nechcem ho ani len cítiť.

Keď som bola prezlečená som si zobrala cigy z Liamoveho stolíka. Najprv mi ich nechcel dať, ale napokon súhlasil. Vyšla som von a prechádza sa po záhrade.

V noci to tu pôsobilo tak inak ako cez deň. Všade taký pokoj. Prešla som do zadu k niakemu jazierku. Pri kraji som zbadala lavičku, na ktorú som si sadla a vychutnávala si dym, ktorý mi vchádzal do pľúc a následne von.

Bolo to tu tak čarovné. Mala som dobrý pocit a všetka bolesť na chvíľu niekam zmizla. Keď mi začala byť zima som nakoniec opustila toto čarovne miesto a pobrala sa späť do domu.

V obývačke sedel Dylan so Sárkou tak som sa k ním pridala. Pozerali spolu niaku rozpravku, ktorú vybrala ona. Popravde sa mi k Liamovy vôbec nechcelo.

Sárka sa ku mne rozbehla hneď ako ma zbadala a ja som si ju zobrala do náruče. Začala sa smiať a ja s ňou. Zvalili sme sa na zem a ja som ju začala štekliť. Jej malé telíčko sa zacalo mykať a ona spustila hlasný smiech. Dylan však nezaostával a smial sa na nás.

„Je to naozaj čudne že si ťa ihneď obľúbila" prerušil„máš v sebe niečo zvláštne Mel" skonštatoval Dylan napokon.

Iba som sa zasmiala a zdvihla sa so Sárkou. Usadili sme sa na gauč, teda skôr iba ja lebo Sárka si sadla na mňa.

„Čo to pozeráte?" spýtala som sa skôr Dylana.

„Niake princezné" zasmial sa.

Pritom ako to povedal som sa musela aj ja rozosmiať. Bolo na ňom vidno že ho to vôbec nezaujíma, ale čo by pre Sárku nespravil že. Bola to ich mala princezná a bolo naozaj vidno že ju ľúbia.

Nikdy som tejto láske nechápala a už vôbec nie z Liamovej strany. Jedine city dokáže prejaviť iba voči nej. Dlho som nad tým neuvažovala lebo prišiel Liam.

Sárka sa hneď zodvihla a rozbehla sa za ním. Ako ju zbadal roztvoril jej svoju náruč a s úsmevom a bozkom na čelo si ju privinul k sebe.

Bolo to tak čudne ho vidieť sa úprimne usmievať a ešte k tomu z niakym dieťaťom.

„Zem volá Melanie" Dylan mi zamával pred tvárou a ja som sa vratila späť do reality.